Slováci sú v investovaní príliš orientovaní na banky
Autor: Jozef Ryník05.11.2009 (09:00)
Mário Blaščák tvrdí, že banky pred krízou hrali karty s drobnými v hodnote desať euro, ale na trhu reálne obchodovali s tisíckami eur. Podcenili riziko spojené s investovaním prostredníctvom leverage teda finančnej páky. Dnes na to mnohé doplatili.
Ako ste sa dostali k štúdiu ekonómie?
Cez angličtinu. V Košiciach na Technickej univerzite sa vyučovala ekonómia v tomto jazyku a to ma lákalo, pretože som bol posledný rok na strednej škole na výmennom pobyte v USA a tento jazyk som ovládal. Pred štúdiom na vysokej škole som rok študoval na City University v Bratislave. Bakalára som získal v Košiciach a nakoniec som si vzdelanie dokončil na fakulte manažmentu UK, tiež kvôli tomu, že sa tam vyučovalo čiastočne po anglicky a boli tam zahraniční lektori.
Prečo ste po škole zakotvili v bankovníctve?
Už počas školy som v poslednom ročníku praxoval a robil aj diplomovku o zavedení eura a jeho vplyve na platobný styk na oddelení dealingu v Devín banke. Preto som sa tam zamestnal aj po skončení štúdia. Bol tam mladý a dynamický kolektív a ta práca ma zaujala.
Ako sa robil menový dealing na konci 90. rokov v porovnaní s dneškom?
Vtedy sa obchodovanie robilo skoro vždy cez telefón, dnes to nie je už výlučné médium komunikácie, vo veľkom sa začala využívať platforma Reuters dealingu a nakoniec prišiel internet a s ním využívanie komunikácie prostredníctvom neho. Obchody sa potvrdzovali faxom, čo dnes už nie je pravidlom. Líšia sa aj objemy obchodov. Dnes sú väčšie.
Od dílingu ste sa posunuli k pozícii analytika v Ľudovej banke. Prečo tá zmena?
Cítil som, že obchodovanie s menami je fajn, ale mňa viac zaujímala makroekonómia. Chcel som vedieť ako funguje reálna ekonomika hlbšie a zo širšieho pohľadu. Na pohovore som tvrdil, že dôležité pre analytika je mať dobré informácie a vedieť ich rýchlo vyhodnocovať. Hneď som im povedal o nútenej správe na vtedajšiu Slovenskú Kreditnú banku ktorú som čítal tesne pred pohovorom na systéme Reuters. To v prvom kole rozhodlo a po rozhovore s predsedom predstavenstva banky ma zobrali. Venoval som sa analýzam devízových trhov, ale aj bánk.
Popri práci v banke ste sa dali aj na vedeckú prácu
Začal som si robiť postgraduál na prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied a dokončujem ho na Ekonomickej univerzite. Tematicky sa venujem prognózovaniu penzijných produktov.
S tým súvisí aj ďalšie vaše pôsobisko Allianz DSS.
Po šiestich rokoch v banke som pociťoval potrebu zmeny. Vtedy DSS-ky v podstate začínali a keďže mali širšiu možnosť ako investovať na finančnom trhu, mali systém ako riadiť portfólio a šikovných ľudí, čo ma zaujalo. Naďalej som tam robil som tam analýzy trhov ale skúr z pohľadu riadenia rizík.
Tušia sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri, že sú aj investori a znášajú isté riziko?
Ako ktorí, ale väčšina z nich chápe, že môžu mať v druhom pilieri väčšie výnosy, a aj preto z neho húfne neodchádzajú.
Čo by ste povedali kritikom druhého piliera, ktorí strašia sporiteľov, že tam môžu všetky úspory aj stratiť?
Všetko stratiť nemôžu ani teoreticky. Sú tam nastavené limity ako investovať do rizikovejších aktív a do menej rizikových. Je len malá pravdepodobnosť, že by všetky akcie naraz padli na nulu a klienti by všetko stratili. Navyše peniaze do DSS prichádzajú postupne a oni investície riedia. Posledné novely zákonov týkajúcich sa starobného sporenia však podmienky pritvrdili natoľko, že DSS-ky sa prakticky stali kombináciou dlhopisového a peňažného fondu. To samozrejme znižuje riziko strát, zároveň však výrazne znižuje aj potenciálny výnos.
Takže sa nemôže stať, že niekto si sporí celý život a pred dôchodkom príde veľká hospodárska kríza a on všetko stratí?
Nie, lebo pred dôchodkom je človek preradený z rastových fondov do konzervatívnych a tam sa už do akcií neinvestuje. Ak niekto pri dočasných pádoch akciových trhoch robí paniku je to zavádzajúce lebo investovanie v dôchodkových fondoch je dlhodobé. Je to akoby tréner slovenských futbalistov Vlado Weiss zlomil na tímom palicu v 7 minúte zápasu, keď sa im nedarí.
Navyše aj štáty dokážu skrachovať alebo znížiť štátne dôchodky keď sa im hospodársky nedarí
Južná Amerika je toho živím príkladom, no napätá situácia bola a je vo viacerých európskych krajinách, ako napríklad Lotyšsko. Základný rozdiel medzi prvým a druhým pilierom je v tom, že v prvom sa vám o dôchodok starajú politici a v druhom ekonómovia, ktorí majú finančnú motiváciu sa o vaše úspory starať dobre. Politici tú motiváciu majú iba krátkodobo nie dlhodobo.
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Aká je vaša skúsenosť?
Nie je to celkom tak. Pri vzniku DSS drvivá väčšina ľudí vstúpila do rastových fondov, ktorých investičná stratégia pracuje s väčším rizikom. Je pravda, že pre väčšinu mladších ľudí je dôchodok dosť vzdialená záležitosť, ale o niečom to svedčí. Možno je to aj preto lebo pre ľudí sú peniaze v druhom pilieri virtuálne, ku ktorým by sa aj tak nedostali lebo by skončili v prvom pilieri a preto sa ich ľahšie vzdávajú.
V súčasnosti pracujete vo firme Oxys Capital, kde obchodujete s cennými papiermi a menami. Nesťažila vám biznis prechod na euro a čo by sa stalo ak by na euro prišli všetky európske štáty?
Zameriavame sa najmä na obchody s menovými derivátmi. Teraz hlavne na meny ako zloty, forint, česká koruna, rumunský leu, či turecká líra, ale ak by zmizli vieme sa preorientovať na iné meny.
Iné meny vás nelákajú? Napríklad juhoamerické meny?
Na obchodovanie s menami musíte mať krajinu, ktorá je prehľadná, má konvertibilnú menu, nie je tam problém s likviditou a nie sú tam pri menových pároch široké spready a to nespĺňa veľa krajín.
Pracuje sa aj pri menových obchodoch s virtuálnymi peniazmi?
Pri menových obchodoch máme svoje objemy kryté našimi peniazmi a peniazmi klientov. Niekedy je to sto percentne niekedy iba čiastočne, ale je to štandardný postup.
Euro však zobralo časť príjmov aj bankám
Iste. Banky zažili roky hojnosti najedli sa veľa trávy a teraz im je z toho zle. Prišli na nich ťažké časy najmä pre výpadok príjmov z menovej konverzie. Plus prišla hospodárska kríza.
Viacerí bankári hovoria, že banky sa z krízy dostanú ak sa vrátia k podstate svojho biznisu teda k zbieraniu a požičiavaniu peňazí. Pomohlo by to?
Nemyslím si, že z bánk by s mali stať iba úverové ústavy ako v 18. storočí. Oveľa väčší problém ako angažovanie sa v špekulačných obchodoch bankám spôsobilo podceňovanie rizika. Hrali karty s drobnými v hodnote desať euro, ale na trhu reálne obchodovali tisíckami eur. Je to princíp leverage teda páky. Ak je páka takto znásobená násobí sa aj riziko, ktoré pri nej vzniká. Ak je riziko kryté je to v poriadku, ale ak nie, je to problém. To sa stalo najmä investičným bankám. Hrali sa na veľkých hráčov, ale mali prázdne vrecká.
Nie sú Slováci príliš orientovaní v investovaní na banky?
Sú, ale prispieva k tomu aj štát svojimi vyhláseniami, že garantuje všetky vklady. Chcel by som vedieť z čoho by to urobil ak by na to prišlo. Možno aj preto Slováci prehliadajú iné investičné možnosti ako sú podielové fondy, akcie a podobne. Čím skôr na to prídu tým to bude pre nich, ale aj pre konkurenciu v investovaní na trhu lepšie.
Ako by ste ich naučili investovať aj inde?
Možnosti na finančnom trhu sú široké, ale nedôvera v nich je veľká a terajšia kríza ju ešte zväčší. Zmení sa to až vtedy keď ľudia začnú chápať, že sú sami zodpovední za svoje peniaze a majú slobodu ich dať tam kde uznajú za vhodné. Trendom vo svete je, že finančné bohatstvo domácností sa diverzifikuje. Každú časť toho koláča tak majú v rukách profesionáli a predpokladám, že postupne k tomu dôjde aj u nás. K tomu by pomohli aj dobré základy finančného vzdelania.
Tweet