Riaditeľ Svetovej banky pre Slovensko Roger Grawe pre PRAVDU: Cieľom vysoký, vyrovnaný rast

Stratégie pomoci (CAS) Svetovej bank

V utorok schválená Stratégia pomoci Slovensku je prvým takýmto programom Svetovej banky pre SR.Prečo sa takýto program nerealizoval už skôr?

Stratégie pomoci (CAS) Svetovej banky zvyčajne obsahujú širokú škálu pomocných aktivít vrátaneanalytických prác a pôžičkového programu. Kým súčasná vláda pred dvoma rokmi neiniciovalarokovania s bankou, nemali sme zo Slovenska žiadnu žiadosť o poskytnutie pomoci, či už formoupôžičky, alebo technickej podpory. Keď sa na nás obrátila súčasná vláda, považovali sme za potrebnémať CAS ako rámec pre realizovanie pomocného programu.

Stratégia obsahuje tri možné scenáre pomoci v závislosti od vývoja ekonomiky a postupureforiem. Naplnenie podmienok ktorej z verzií považujete v prípade Slovenska za reálne?

Tak ako sme vysvetlili rade riaditeľov, Slovensko má vážny záujem dostať sa do tzv. vysokej verzie.Tá vyžaduje implementáciu reforiem, ktoré už sú v agende pre Slovensko. Veríme tomu, že Slovenskosplní podmienky tzv. vysokej verzie.

V čom vidíte slabé miesta pri napĺňaní týchto kritérií?

Kritériá vysokej verzie sú náročné z hľadiska času, ktorý má vláda na realizáciu reforiem. Musí ichurobiť v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov. Nejde pritom len o reštrukturalizáciu finančnéhosektora a podnikovej sféry, privatizáciu energetiky a dopravy, ale aj o realizáciu, resp. rozbehnutiereformy sociálneho sektora vrátane reformy dôchodkového systému.

To je veľmi náročná agenda a vyžaduje nielen politickú vôľu na rozbehnutie týchto reforiem, ale ajvytvorenie mnohých administratívnych rámcov a veľa analytických podporných prác. Množstvopotenciálu vlády však bude potrebné na zavedenie týchto reforiem do praxe. Práve dostatok tohtopotenciálu je jedným z rizík.

V čom je tento program pre Slovensko výhodný?

Najdôležitejším prínosom je, že tieto reformy umožnia Slovensku vrátiť sa na úroveň vysokého rastu,ktorú dosahovalo predtým. Ale vrátiť sa spôsobom, ktorý umožní dlhodobý rast. Podľa našich analýzrast, ktorý dosahovalo Slovensko v polovici 90. rokov, nebol udržateľný. Vzniknuté deformácie tojasne ukázali. Spomínanému rastu ekonomiky nezodpovedal rast zamestnanosti a blahobytu celejpopulácie. Podľa nášho pohľadu je najdôležitejším prínosom rast ekonomiky so zodpovedajúcimrastom zamestnanosti i blahobytu. Ďalším prínosom je, že realizácia reforiem by mohla byť signálom prepartnerov a zvlášť Európsku úniu, že Slovensko je plne pripravené zaradiť sa do prvej skupiny krajínvstupujúcich do EÚ.

Ako hodnotíte vývoj ekonomiky a priebeh reforiem po roku 1998?

Stabilizácia makroekonomiky v roku 1998 a balík stabilizačných opatrení v roku 1999 bolifundamentálnymi krokmi vlády k dosiahnutiu cieľov, ktoré si Slovensko stanovilo. Jasne definovanápriorita vlády reštrukturalizovať priemysel a privatizovať bankový sektor je ďalším krokom, ktorý veľmivysoko hodnotíme. Myslím, že v tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť veľmi dobrý pokrok.

Považujete pokrok v realizácii reforiem, resp. ich tempo za dostatočne rýchle?

Prípravy na reštrukturalizáciu priemyslu trvajú necelé dva roky, resp. okolo 18 mesiacov. Prvouprioritou však bola stabilizácia makroekonomiky a až potom vznikol priestor na reštrukturalizáciu areformy. Bolo veľmi dôležité ukázať, že reštrukturalizácia je založená na solídnych analýzach. Je možné,že reformy sa dali urobiť rýchlejšie, ale myslím si, že v mnohých smeroch sa už dali zaznamenať efektyvládnej politiky v tejto oblasti. Spočívajú v signáloch o smerovaní, ktoré už vyslala. Nemyslím si, že vprípade rýchlejšieho postupu by boli efekty omnoho výraznejšie, než sú teraz.

Niektoré časti Stratégie pomoci časovo presahujú funkčné obdobie tejto vlády. Aké sú tedavaše očakávania politického vývoja na Slovensku?

Nemôžem komentovať politickú budúcnosť, som len cudzinec a nemám žiadne analýzy, ale povedalby som, že Slovensko je na ceste dosiahnuť cieľ v podobe rýchleho prijatia do Európskej únie adosiahnutia podobného inštitucionálneho prostredia ako v ostatných trhových ekonomikách. Prijatie doOECD v minulom roku je dobrým príkladom. Pokračovanie začatých reforiem v dohľadnom čase jemimoriadne dôležité. Politické zmeny v okolitých krajinách boli rámcom pre podobné reformy. Pretopredpokladám, že Slovensko v nich bude pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb.

Spomenuli ste OECD. Nastala nejaká významná zmena v hodnotení Slovenska po jeho prijatí do tejto organizácie?

Povedal by som, že prijatie Slovenska do OECD je jedným z indikátorov vôle a dosiahnutýchvýsledkov v oblasti prechodu na trhovo orientovanú ekonomiku. Myslím, že to bol určite výsledokviditeľný pre zvyšok sveta.

Okrem Slovenska ste riaditeľom Svetovej banky pre Českú republiku, Maďarsko, Slovinsko aMoldavsko. Môžete preto porovnať situáciu u nás a v týchto krajinách?

Takéto porovnávanie krajín je vždy ťažké, pretože situácia v každej krajine je v niečom iná. Alemyslím, že reformy, ktoré si Slovensko samo stanovilo a sú zachytené v CAS, jasne posúvajúSlovensko smerom, ktorým idú jeho susedia. Tak ako som už spomenul, úspešná implementácia tejtoagendy ho môže zaradiť do tejto skupiny krajín z hľadiska vstupu do EÚ.