Posilniť retail je výzva

Autor: Jozef Ryník
18.02.2010 (09:00)

Jozef Barta, generálny riaditeľ UniCredit Bank, tvrdí, že kríza postihla najmä banky, ktoré sú silné v podnikovom sektore. Tento rok očakáva v podnikovej sfére ešte zhoršenie situácie. Aj preto chce posilniť retailový biznis. 
Prečo ste si vybrali štúdium ekonómie?
Zo záujmu, i keď rodičia neboli z mojej voľby nadšení. Ekonómia v tom čase nebola ešte taký populárny odbor ako je dnes. Mal som však dobrých učiteľov napríklad bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska alebo aj súčasného guvernéra Jozefa Makúcha.

Po škole ste nastúpili do podniku zahraničného obchodu Omnia. Čo ste mali na starosti?
Robil som tam skôr úradnícku prácu, spracovával som vývozné dokumenty. Mal som na starosti napríklad export dnes už neexistujúcej firmy Armatúrka Myjava.

Po roku 1989 ste sa išli opäť vzdelávať a priamo na Harvard. Ako ste sa tam dostali?
Viac menej náhodou. Americká ambasáda organizovala exkurziu mladých ekonómov zo strednej Európy na Harvard Business School. Za ten týždeň, čo som tam strávil som si to tam zamiloval. Po návrate som zisťoval či sa na túto školu dá získať štipendium. Práve v roku 1990 jeden donor univerzity poskytol peniaze pre študentov zo strednej Európy a tak som sa prihlásil.

Bol vtedy o štipendium veľký záujem?
Práveže ani nie. Z bývalého Československa sme sa hlásili iba traja. Napriek tomu výber bol. Museli sme urobiť certifikát z anglického jazyka TOEFL, napísať eseje a urobiť aj ústny pohovor.

Čo vás pri štúdiu na Harvarde prekvapilo a zaujalo?
Študoval som manažment a bol som prekvapený, že forma výučby bola zameraná výlučne na prípadové štúdie. Nemali sme žiadne prednášky, iba cvičenia, kde sme riešili konkrétne problémy reálnych firiem. Riešili sme ich v tímoch a bola to úžasná skúsenosť do praxe.

Po návrate zo štúdia ste sa zamestnali v investičnej banke Credit Suisse First Boston v Prahe. Ako vyzeralo investičné bankovníctvo v 90. rokoch?
Vtedajší manažment CSFB veľmi prezieravo pochopil, že v postkomunistických krajinách je veľký potenciál rozvoja. Navyše veľmi skoro firma prešla na model obsluhovania klientov cez lokálne pobočky s lokálnymi manažérmi. Tí poznali miestne pomery a lepšie vedeli presvedčiť manažérov podnikov, aby emitovali dlhopisy či pustili firmu na burzu. Tiež sme robili poradcov pri privatizácii a iné klasické obchody investičného bankovníctva.

Prečo ste zmenili prácu v investičnej banke za telekomunikačný biznis?
Z rodinných dôvodov som chcel prísť z Prahy späť do Bratislavy. EuroTel v tom čase hľadal manažéra, tak som ponuku prijal. Neboli to ľahké roky. EuroTel už mal na trhu konkurenciu v podobe Globtelu, strácal podiely na trhu a mal problémy s financovaním. Ale časom sa nám firmu podarilo stabilizovať a podiel na trhu znova zvyšovať.

Po odchode z EuroTelu ste mali rok dovolenku. Prečo taká dlhá pauza?
Chcel som tráviť čas s deťmi a rok ubehol ako voda. Vôbec som nemal pocit po dvoch mesiacoch, že mi práca chýba.

Kto alebo čo vás zlákalo späť do bankovníctva?
Bol to headhunter. Vedel, že som už rok doma a z vtedajšej UniBanky odchádzal šéf Jiří Kunert, tak ma presvedčil, aby som prišiel na jeho miesto.

Aký bol pre vašu banku minulý rok?
Podľa očakávaní zlý, ale to sa týka celého bankového sektora. Pokles zisku bol výrazný jednak vďaka kríze, ale najmä kvôli výpadkom príjmov z prechodu na euro. Tiež nám zisky skresali aj nízke úrokové sadzby. Myslím si, že pokles zisku bol v nepriamej úmere k veľkosti retailu. Tá banka ktorá má veľký retail nebola až tak postihnutá napríklad poklesom zahraničných platieb.
My ako banka , ktorá má silnejšiu pozíciu v korporátnom bankovníctve sme ten výpadok cítili viac.

Postihli vás aj nesplácané podnikové úvery?
Tie neboli až také výrazné. Pohybovali sa okolo 3 percent. Je možné, že tento rok ešte porastú. Takže netvorili sme veľa opravných položiek, skôr nám poškodil celkový pokles zahraničného obchodu.

Čo čaká banky v tomto roku?
V podnikovej sfére očakávam ešte zhoršenie situácie. Menej dramatické to bude v oblasti retailu. Zamestnanosť síce ešte nebude stúpať, ale ani už nebude veľmi klesať.

Budete naďalej opatrní v poskytovaní úverov?
My sme boli vždy konzervatívna banka čo sa týka rizika a budeme v tom pokračovať. Úvery budeme posudzovať podľa odvetví. Napríklad veľké developerské projekty na luxusné byty či hotely majú v tomto čase malé šance na trhu z hľadiska získania svojich zákazníkov. Zapojili sme sa však do financovania projektov v oblasti nadregionálnej dopravnej infraštruktúry a naša banka patrí k lídrom vo financovaní PPP. Napriek kríze, máme za sebou financovanie rýchlostnej cesty R1, či financovanie prípravných prác na D1.V oblasti úverovania domácnosti sme najmä v závere roka zvýšili svoju aktivitu a v čase klesajúceho trhu s úvermi na bývanie sme dosiahli posilnenie pozície banky. Napriek tomu, že v úvode minulého roka nové hypotéky pribúdali pomalšie, v druhej polovici sa predaj oživil až tak, že sme medziročne narástli v objeme nových hypoték takmer o 10%. V rámci slovenského bankového trhu, ktorý sme dynamikou rastu predbehli, ide skôr o výnimku.

Neplánujete posilniť vaše retailové bankovníctvo, keďže v podnikovom sektore ste silnejší?
Je to výzva, lebo tam je naozaj veľký potenciál. Venujeme sa mu viac ako zabehnutému korporátnemu bankovníctvu. V minulom roku sme urobili pár zmien v produktoch, v prístupe k riziku a tvrdšie sme začali riadiť pobočky, čo pomohlo. Počet klientov nám rástol.

Dokedy budú centrálne banky držať základné úrokové sadzby na dne?
Ťažko povedať, ale padnúť nižšie už nemajú kde. Európska centrálna banka už avizovala, že bude sťahovať likviditu z trhu v prvom polroku a teraz sa už hovorí o druhom. Likvidity je stále veľa, a preto sú nízke nielen krátkodobé sadzby, ale aj dlhodobé.

Ako sa pozeráte na snahy vlád regulovať bankové podnikanie?
Banky majú smolu, že sú kvôli kríze veľmi nepopulárne, a preto sú vhodným terčom na reguláciu. V posledných rokoch prijímame stále viac ľudí, len aby sme uspokojili regulačné požiadavky Európskej komisie. Náklady na prevádzku nám rastú, ale poplatky sa majú podľa regulátorov stále znižovať. Regulácia je teda veľká záťaž pre banky.

Regulácia sa objavila aj na Slovenku v snahe zaviezť základný bankový balík. Pohli sa niekde rokovania o jeho podobe s ministerstvom financií?
Nie, nepohli. My sme chceli vyjednávať o belgickom modele balíka, na ktorý sa pôvodne odvolávalo aj ministerstvo, ale to chcelo zrazu iný balík. Podľa mňa je táto snaha jasným zasahovaním do cenotvorby a do slobody podnikania.

Na slovenský trh majú prísť nové internetové banky. Je tu ešte priestor na nové banky?
Internetové banky majú minimálne náklady na prevádzku, vedia osloviť časť klientely, ktorá nepotrebuje chodiť na pobočky, ale ich služby sú obmedzené. Navyše „kamenné“ banky už vedia tiež ponúknuť kvalitný internet banking a majú viac produktov a služieb. Takže ak nové online banky prídu, ukroja si časť z koláča, ale tá nebude veľká.

UniCredit Group avizovala nedávno otvorenie nových pobočiek v strednej a východnej Európe, bude expandovať aj na Slovensku?
My máme dostatok pobočiek. Myslím si, že expanzia bude skôr na východ napríklad v Rusku.

Americký prezident Barack Obama chce obmedzovať veľkosť bánk. Ako sa pozeráte na túto reguláciu?
Myslím si, že pri regulácii treba rozlišovať medzi komerčnými a investičnými bankami. Komerčné sú všetky na Slovensku a tie sú regulované viac ako dostatočne. Investičným by asi mierna regulácia nezaškodila. To, že dávajú polovicu zisku do bonusov namiesto posilnenia kapitálu, nie je celkom v poriadku. Len pripomínam, že na Slovensku žiadna banka nepožiadala o štátnu pomoc, t.j. daňoví poplatníci nemuseli prispievať na straty bánk, ako to bolo v mnohých iných krajinách.

Komerčné banky nerobia riskantné obchody na burze ako investičné banky?
Obchodujeme s cennými papiermi, ale veľmi opatrne. Naša materská banka nám napríklad povolí nakupovať len štátne dlhopisy. 


Tweet