Bankovníctvo z nadhľadu

Autor: redakcia
09.04.2010 (15:30)

V týždni po Veľkej noci sa dialo viac udalosti na svetovom bankovom poli ako na domácom. Politici okomentovali globálnu bankovú daň. Centrálne banky opäť nezvyšovali úrokové sadzby a Grécko s Islandom stále rieši svoje narastajúce dlhy.

Britský premiér Gordon Brown sa nechal počuť, že najväčšie svetové ekonomiky sa dohodnú o vytvorení globálnej bankovej dane, ktorá má zabrániť ďalším finančným krízam. Brown podľa denníka Financial Times nešpecifikoval očakávané výnosy z bankovej dane v Británii. Pôjde zrejme o veľké sumy. Nemecko si od novej dane sľubuje ročne 1,2 mld. eur a USA až10 mld. dolárov. Ako táto daň poškodí bankový sektor politici radšej nehovoria.

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's zmenila výhľad ratingu islandskej vlády zo stabilného na negatívny. Dôvodom je zmrazenie vyjednávaní s Londýnom a Amsterdamom o uhradení záväzkov skrachovanej islandskej banky Icesave voči britským a holandským vkladateľom.

Európska centrálna banka (ECB) rozhodla o ponechaní hlavnej úrokovej sadzby na rekordnom minime 1 %. Podobne sa zachovala aj britská centrálna banka- Bank of England, ktorá ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 0,5 %. NA druhej strane zemegule Austrálska centrálna banka zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na úroveň 4,25 %, ktorá je najvyššia za posledných 14 mesiacov.

Ratigové agentúry, ktoré hodnotia schopnosť krajiny plácať svoje záväzky Grécko varujú, že by ponúkanú pomoc od štátov EÚ aj od MMF malo prijať čo najskôr. Grécke štátne dlhopisy, ktoré by mali získať zdroje na splácanie dlhu sa totiž nepredávajú veľmi dobre a majú vysokú rizikovú prirážku. Vysoký úrok zvyšuje budúce náklady Grécko pri splácaní dlhu