Sme banka a poisťovňa v jednom

Autor: Jozef Ryník
17.06.2011 (16:30)

 Chceme rozšíriť naše služby pri odberateľských úveroch, ale aj pri poistení, hovorí Mario Schrenkel, predseda Rady a generálny riaditeľ Eximbanky banky.

Ako ste sa dostali k bankovníctvu?
Postupne. Po strednej škole som robil výpravcu na železnici. Splnil som si takto svoj detský sen, pretože pôvodne som chcel byť rušňovodičom. Po revolúcii v roku 1989 sa mi otvorili ďalšie možnosti a začal som od piky na pobočke Tatra banky. Bola to dobrá škola, lebo táto banka vychovávala ľudí univerzálnejšie. Robil som za prepážkou alebo aj v back office. Mnohí z mojich súputníkov, ktorí tiež začínali v pobočkách, sú teraz v predstavenstvách bánk.

V čom boli vtedajší klienti komerčných bánk iní od dnešných?
Rozbehla sa kupónová privatizácia a lákali ich vysoké úroky na vkladových produktoch.

Ako ste sa z banky dostali až k dohľadu nad finančným trhom?
Mňa v banke zaujali cenné papiere. Vyštudoval som popri práci Ekonomickú univerzitu a potom som odišiel na útvar finančného riadenia do Západoslovenskej energetiky. Pôsobil som na pozícii obchodníka s cennými papiermi pre Poľnobanku a dostal som sa až na Úrad pre finančný trh. Dohliadali sme na obchodníkov s cennými papiermi, na správcovské spoločnosti, burzu a poisťovne.

Prečo sa dodnes trh s cennými papiermi na Slovensku neoživil?
Súvisí to s veľkosťou trhu, využívaním prevládajúcej formy bankového financovania a snahou koncentrovať majetok v jedných rukách cez privatizáciu.

Neskôr ste pôsobili aj v Poisťovni Tatra. Čo ste tam mali na starosti?
Bol som poverený starostlivosťou o VIP klientov a sprostredkovateľov. Zároveň som bol členom reštrukturalizačného tímu.

Minulý rok ste nastúpili do Eximbanky. Aký je rozdiel medzi komerčnou a štátnou bankou?
Iná bola hlavne firemná kultúra. Ja sa snažím systém rozhodovania zefektívniť a priblížiť fungovaniu v komerčnej banke. Na druhej strane sa snažím o to, aby sme boli viac videní a jasne hovoriť, v čom sme odlišní od komerčných bánk. A hlavne, a to chcem zdôrazniť, v čom vieme podporiť našich klientov pri realizácii ich exportných projektov.

Eximbanka podporuje vývoz slovenských firiem. Je potrebná štátna podpora?

Určite áno a poskytujú ju aj iné vyspelé štáty. Ak by sme to nerobili, určitá časť našich firiem by sa v zahraničí presadzovala len veľmi ťažko. Sú isté teritória či sektory, ktoré komerčné banky nechcú riešiť, lebo sú vysoko rizikové. Tu je priestor, do ktorého vstupujeme my. Jedným z hlavných strategických zámerov na nasledujúce obdobie je rozšíriť naše aktivity smerom na štáty zaradené v rizikovejších kategóriách a na pohľadávky s dlhým odkladom splatnosti. V uplynulom roku sme poistili strednodobé a dlhodobé úvery napríklad do Bieloruska, Azerbajdžanu, či Ruskej federácie. V poistenom portfóliu máme aj Kubu, Kazachstan, Turecko, Arménsko, Ukrajinu a mnohé iné štáty.

Ktoré krajiny patria medzi tie rizikové?
Môžem spomenúť niektoré zakaukazské štáty alebo v súčasnosti mnohé štáty Severnej Afriky. Túto skupinu tvoria predovšetkým krajiny, ktoré sú politicky nestabilné a hrozí tam napr. znárodnenie alebo prijatie administratívnych rozhodnutí zo strany vlády spojených s transferom konvertibilnej meny. Rizikovosť prípadu však nie je meraná len štátom odberateľa, ale aj bonitou dlžníka.

Aké riziká za klienta na seba preberáte ?
Sú to predovšetkým riziká nesplácania tovaru a služieb zahraničným odberateľom. Naše záruky, resp. poistenie, sú potom zaujímavé pre komerčné banky. Alebo iný príklad. Ak chcete vyvážať do Bieloruska a beriete si úver od komerčnej banky, tak my vám ho aj poistíme. Inak by do toho banka asi nešla. Ak vzniknú nezaplatené pohľadávky, my ich za stanovených podmienok vyplatíme formou poistného plnenia.

Môžete sa aj zaručiť za svojich klientov?
Poskytujeme platobné záruky, ale aj záruky kontraktné, napr. záruku za ponuku, záruku za dobré prevedenie kontraktu a podobne. Napríklad záruka za ponuku je veľmi dôležitou súčasťou účasti slovenskej spoločnosti na tendri v zahraničí.

Zlyhávajú niekedy tieto záruky?
Málokedy. Viac sa stretávame so zlyhaniami pri poistení a úverovaní. V nemalej miere sa na zlyhaniach podpísala aj nedávna finančno-ekonomická kríza.

V oblasti poistenia úverov pôsobia aj komerčné poisťovne. V čom ste vy iní?
Sústreďujeme sa na dlhšie lehoty splatnosti a na teritóriá, na ktoré sa komerčné poisťovne nezameriavajú.

Keď za vami príde firma, aké podmienky musí splniť, aby ste jej pomohli?
Pre nás je zaujímavý každý exportér zo SR, ktorý vyváža tovary alebo služby, prípadne investuje v zahraničí. To je zásadná podmienka, všetky ostatné náležitosti závisia od konkrétneho produktu.

Chcete poskytovať odberateľské úvery a rozšíriť spoluprácu s vybranými lokálnymi bankovými inštitúciami? Aké sú tie úvery?
Odberateľské úvery strednodobého a dlhodobého charakteru dnes poskytujú niektoré komerčné banky s naším poistením. My do toho chceme ísť, aby sme klientom ponúkli alternatívu, ak neuspejú v komerčnej banke. Podstata tohto produktu je v tom, že poskytneme úver odberateľovi, ktorému slovenská firma vyváža, alebo jeho financujúcej banke. Na to potrebujeme mať dobré vzťahy so zahraničnými kupujúcimi, či ich bankami, ako aj dobrý prístup k informáciám o týchto subjektoch.

Okrem rozšírenia vašich produktov o odberateľské úvery plánujete ešte nejaké novinky?
Pripravujeme produkt v oblasti krátkodobého poistenia, ktorý by zjednodušil kontakt malých a stredných klientov s našou bankou.

V ktorých krajinách poisťujete politické riziko?
Väčšinou máme požiadavky na štáty bývalého Sovietskeho zväzu a krajiny juhovýchodnej Ázie. V takýchto prípadoch sa kombinuje komerčné riziko s politickým.

Ak by niekto chcel vyvážať do Venezuely, váhali by ste?
Najskôr by sme skúmali konkrétny obchod. Jeho veľkosť, štruktúru, životaschopnosť a zabezpečenie vrátane rizika štátu a dlžníka.

Sú krajiny, do ktorých podporu exportu odmietnete?
V princípe sme otvorení podporovať export do celého sveta. Samozrejme, občas sú niektoré krajiny z takejto podpory vyňaté z dôvodu ich ekonomicko-politickej situácie (vojnový konflikt, medzinárodné reštrikcie). V minulom roku sme podporili exporty do asi 60 štátov.

Na čom zarábate?
Naša banka nebola založená za účelom zisku. Neznamená to, že nemáme svoje poplatky. Ceny niektorých produktov je nutné stanovovať v súlade s medzinárodnými pravidlami. Celkove je možné konštatovať, že asi polovicu príjmov tvoria úroky a poplatky a druhá polovica pochádza z poistnej činnosti. 
Foto: Eximbanka