Evolúcia luxusu počas stáročí
Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY08.11.2011 (17:00)
Koncept luxusu sa počas stáročí ľudskej existencie neustále vyvíjal. To, čo bolo považované za luxusné pred tisíc rokmi, je dnes samozrejmosťou. Je dokonca možné, že luxusné veci súčasnosti budú vnímané ako úplne obyčajné nasledujúcimi generáciami.
Vzácnosť bola hlavným kritériom pre definovanie luxusných statkov. Preto napr. v časoch antického Grécka bolo práve mäso a ryby posúvané do pozície mimoriadne cenných vecí. Ľudská strava v tých časoch totiž pozostávala predovšetkým z ovocia, cereálií, či zeleniny. Človek, ktorý si mohol dovoliť luxusnú konzumáciu rýb, bol označovaný za mimoriadne bohatého a často aj chamtivého.
V stredovekých časoch sa naopak za raritu považovalo korenie, či syry. Veľkú konzumáciu tohto mimoriadne drahého tovaru dovážaného z Orientu cirkev označovala za hriech. Tá dokonca vo Veľkej Británii deklarovala, že požívanie východného korenia spôsobuje posadnutie démonmi.
Až príchodom novoveku sa postoj k luxusu menil. Neznamenal už v takej veľkej miere extravaganciu či exotiku, ale naopak túžbu a životný postoj. Psychológovia to zdôvodňujú argumentom,, že luxus vždy bol, je a bude o „stimulovaní zmyslov“. Dokonca už poznatky z čias Rímskej ríše dokumentujú kooperáciu citov, tela a mysle , keď je človek obkolesený krásnymi vecami a môže ich počuť, dotknúť sa ich, či ochutnať.
Luxus, tak ako ho poznáme dnes, sa zrodil počas doby uťahovania opaskov po I. svetovej vojne a po globálnej kríze v 30. rokoch dvadsiateho storočia. Bez peňazí nazvyš chceli ľudia niečo trvácne. Niečo, čo bolo šité na mieru. Táto charakteristika luxusu pretrváva dodnes. Po II. svetovej vojne začala viac rozkvitať stredná vrstva, ktorá túžila po luxuse. Ani ona si však nemohla dovoliť míňať veľké sumy.
Spoločnosti na to zareagovali ponukou menších módnych doplnkov ako napríklad kabelky, šály či peňaženky. Zrodil sa tak koncept „prístupného luxusu“, ktorý za svoj prijal aj spotrebiteľ. Veď podľa prieskumu spoločnosti Quintessentially má až 90 percent žien v Japonsku kabelku od Louisa Vuittona. Tento vývoj sa označuje aj za „demokratizáciu luxusu“, teda otvorenie luxusného trhu širším masám. Možno však v tom prípade ešte aj napríklad Christiana Diora považovať za luxus? Ak áno, potom aj „horný koniec“ trhu s luxusom, ktorý je tvorený najbohatšími ľuďmi, bude požadovať ešte niečo „navyše“. Niečo, čo nemôžu len tak ľahko mať ostatní.
Čo by tak mohlo byť luxusom v blízkej budúcnosti? Experti očakávajú formovanie trhu predovšetkým ľudskými emóciami a dimenziami. Tradičný luxus v podobe drahej módy, či automobilov by jednoducho mohol začať zákazníka nudiť. Človek by na základe tejto teórie začal považovať za luxus to, čo sa dotkne jeho emocionálnej stránky a výnimočné zážitky, ktoré sa mu vryjú do pamäte. Niečo, ako uzavretie Eiffelovej veže v Paríži z dôvodu, aby milionár mohol na jej vrchole nerušenie požiadať o ruku svoju priateľku.
Zdroj: J&T BANKA,
Tweet