Eurozóna musí byť aj o kultúrnych prienikoch

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
21.12.2011 (17:00)

Pokusy o vytvorenie stabilných menových únii sa v Európe objavovali už od konca 19. storočia. Začínajúc od Latinskej menovej únie, ktorej súčasťou bolo aj Grécko či Taliansko, až po Škandinávsku menovú úniu, alebo napokon „kváziúnie“ s fixnými menovými kurzami. História však ukazuje, že vznik menovej zóny bez politickej a fiškálnej únie predstavuje vysoké riziko. 

“Z minulosti neexistuje žiadny pozitívny príklad trvale funkčnej menovej únie, ktorá by nebola spätá s jednotným štátom,” varoval už v roku 1991 bývalý šéfekonóm nemeckej Bundesbanky a neskôr aj Európskej centrálnej banky, Otmar Issing. Z tohto uhľa pohľadu neprekvapuje snaha o hlbšiu integráciu a fiškálnu koordináciu zo strany lídrov eurozóny, ktorými sú Nemecko a Francúzsko. Môže to však byť kameňom úrazu. Ani nie tak z politicko-ekonomického hľadiska, ako skôr z kultúrneho.

Vznik optimálnej menovej únie v Spojených štátoch trval približne 150 rokov. Amerika pritom mala jeden spoločný jazyk, jedného prezidenta, jeden Kongres, jednu fiškálnu politiku a cynicky povedané, aj jednu občiansku vojnu. Európa, na druhej strane, disponuje mnohými kultúrnymi, zvykovými či jazykovými diverzitami. Platí to aj pri abstrahovaní od rozdielnych rozpočtových politík sedemnástich členov eurozóny, ktoré navyše z hľadiska ekonomickej vyspelosti nie sú homogénne. Za mnohé hovorí, že Newyorčan má viac spoločného s obyvateľom Kalifornie ako Bratislavčan s Viedenčanom, hoci sú tieto mestá vzdialené len 60 kilometrov.

Obyvateľ eurozóny sa zatiaľ necíti byť euroobčanom. Asi málokto si vie predstaviť, že napríklad na majstrovstvá sveta vo futbale by bolo vytvorené jedno mužstvo „eurozóny”. Reprezentácie Španielska a Nemecka by sa tak mohli stať len minulosťou. Za účelom zvýšenia flexibility a mobility pracovných síl by vznikol novodobý spoločný jazyk euroesperanto.

Bolo by v takomto prípade pre Fína samozrejmé dotovať zo svojho rozpočtu Portugalca, pretože sú obaja Európania spojení jednou menou? Alebo budú politickí lídri viac vyzdvihovať nacionalizmus, keď sa už aj nemecká kancelárka Angela Merkelová nechala počuť, že zlyhal multikultúrny model?

Eurozóna je vzdialená od optima nielen na základe ekonomických kritérií, ale aj sociologického mentálneho pohľadu. Kým nenastane konvergencia aj na tejto úrovni, v menovej únii, ktorej súčasťou je aj Slovensko, to pri dnešnom inštitucionálnom nastavení môže stále vŕzgať.