Európska harmonizácia daní, áno či nie?

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
09.02.2012 (16:00)

Jeden z návrhov, ako sa dostať z dlhovej krízy v eurozóne a predchádzať vzniku ďalších, je prehĺbenie hospodárskej integrácie členských krajín.  

V rámci nej sa z času na čas navrhuje aj harmonizácia politík členských štátov aj v oblasti priamych daní. Po rovnostárskom prístupe k daniam a harmonizácii daňových základov (nielen) u právnických osôb volajú najmä vyspelé krajiny Západu na čele s Francúzskom.

Podľa reportu spoločnosti PWC „Paying Taxes 2011“ je daňové zaťaženie firiem v pomere k zisku pred zaplatením všetkých daní a odvodov najvyššie v Taliansku, Francúzsku a Belgicku, kde presahuje 55 percent celkového zisku. To poukazuje na výrazne vyššie dane a odvody v porovnaní s novými členmi EÚ, kde sa podľa PWC daňové zaťaženie kapitálu v Írsku alebo Bulharsku pohybuje pod 30 percentami.

Daňový klin dávajúci do pomeru všetky odvody (po zohľadnení štátnych transferov a daňových bonusov) k celkovým nákladom práce dosahoval vo Francúzsku za rok 2010 podľa Eurostatu 45 percent. Vyšší v rámci EÚ je už len v Belgicku a Dánsku. Pre porovnanie, v Írsku toto číslo dosahuje 23 percent a na Slovensku 34 percent.

Aj podľa reportu „Trendy v zdaňovaní v EÚ“ vypracovaných Eurostatom celkové daňovo-odvodové zaťaženie za rok 2009, neberúc do úvahy severské štáty s fungujúcim sociálnym modelom ekonomiky, je najvyššie v Belgicku, Taliansku a Francúzsku a presahuje 40 percent HDP. Najnižšie je v Lotyšsku, Rumunsku či na Slovensku, kde nepresahuje 30 percent HDP.

„Staré“ krajiny EÚ tak strácajú atraktivitu v očiach investorov a obviňujú štáty s nižším daňovým bremenom z neférovej výhody prostredníctvom daňového dumpingu. Francúzski zástupcovia preto žiadajú navýšenie daní na východe Európy, namiesto toho, aby sa snažili svoju konkurencieschopnosť dosahovať vlastným poklesom daňových sadzieb. Francúzi však potrebujú vyššie daňové sadzby pre obrovské vládne výdaje na štedrý sociálny štát, ktoré sa podľa MMF pohybujú okolo 55 percent HDP v porovnaní so slovenským na úrovni rádovo 35 percent výkonu ekonomiky.

Snahy o harmonizáciu daní na vyššie „západné“ úrovne predstavujú úsilie po harmonizácii prerozdeľovania v členských štátov EÚ a zároveň neochotu riešiť štrukturálne problémy výdajovej strany rozpočtu, ktorá bola jednou z príčin dlhovej krízy. Slovensko by preto úsilie o harmonizáciu nemalo akceptovať, keďže by to mohlo znížiť jeho konkurencieschopnosť. Navyše, už teraz je celkové daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ výrazne vyššie ako v USA alebo v Japonsku.
 
Zdroj: J&T BANKA, Foto: redakcia