6 kľúčových ekonomických udalostí roka 2025 na Slovensku

Autor: Matej Horňák, Makroekonomický analytik SLSP
30.12.2025 (15:00)

Rok 2025 bol výnimočne bohatý na dianie v ekonomike. Pozrite si, čo nám tento roka dal a čo vzal.

1. Donald Trump zaviedol clá na európske dovozy

Donald Trump, v zmysle hesla America First, začal po nástupe do úradu opätovne uplatňovať protekcionistickú politiku. Zaviedol „recipročné“ clá na všetky krajiny sveta, ktoré boli vypočítané podľa deficitu obchodnej bilancie. Po týždňoch rokovania EÚ dohodla clo na dovozy do Spojených štátov vo výške 15 %. Slovensko vyváža do USA zhruba štyri percentá svojich vývozov, pričom veľkú väčšinu z nich tvoria automobily. Pozitívnou správou je, že vyvážané modely sú skôr prémiovým segmentom, kde je citlivosť spotrebiteľov na zmenu ceny nižšia. Istému výpadku dopytu sa však nevyhneme. Okrem tohto priameho dopadu však predpokladáme aj nepriamy dopad cez negatívny vplyv na našich ďalších obchodných partnerov (najmä krajiny EÚ). Aj z týchto dôvodov môžeme počas väčšiny roka pozorovať medziročný pokles priemyselnej produkcie na Slovensku.

2. Vláda pokračuje v konsolidácii. Opäť najmä cez príjmy

Parlamentom prešiel ďalší konsolidačný balík pre rok 2026, opäť je však zameraný najmä na nové príjmy. Dokazuje to nárast príjmov, ktorý prevyšuje nárast výdavkov. Štát avizoval úsporu na strane štátu, v okresávaní výdavkov to však nevidno. Najväčšími opatreniami sú vyššie zdravotné odvody, zrušenie troch dní pracovného pokoja či vyššia progresivita zdanenia. Výsledkom predstavených opatrení budú nižšie čisté príjmy obyvateľstva a menej voľných dní. Ďalším z problematických bodov je aj dočasnosť niektorých opatrení, čo vytvára dodatočnú potrebu konsolidácie v budúcnosti po vyprchaní ich účinnosti.

3. Ekonomika zložila nohu z plynu

Rok 2025 priniesol citeľné spomalenie slovenskej ekonomiky, kedy medziročná miera rastu nedosahuje ani jedno percento. Dôvodom je najmä oslabenie v štruktúre rastu, predovšetkým v spotrebe domácností. Tá je pod tlakom zvýšenej inflácie, útlmu v raste miezd, ale aj všeobecného pesimizmu ohľadom ekonomického vývoja. Výkon firiem, vrátane zahraničného dopytu, je potlačený už spomenutými faktormi – problémami v medzinárodnom obchode či zníženou konkurencieschopnosťou firiem.

Napriek masívnemu objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ sa Slovensku nedarí výraznejšie rozbehnúť ich čerpanie, investičná aktivita preto stále ostáva pod tlakom.

4. Slovenský rating s varovným prstom

Slovensko prešlo týmto rokom bez zmeny ratingu, avšak od ratingovej agentúry S&P získalo začiatkom roka negatívny výhľad. Naznačuje to hrozbu zníženia ratingu v priebehu najbližších hodnotení. Ratingové agentúry vo svojich hodnoteniach v tomto roku pozerali predovšetkým na konsolidáciu a jej pokračovanie, ako aj trajektóriu vývoja verejného dlhu. Obávali sa taktiež negatívnych dopadov na rast HDP v dôsledku amerických ciel, spomalenia Nemecka či starnutia populácie. Vo svojich hodnoteniach spomínali aj kvalitu inštitucionálneho prostredia a vzťahy s Európskou úniou.

5. Obrana sa dostáva do popredia

Ruská agresia na Ukrajine a geopolitické posuny ukázali Únii potrebu byť sebestačnejšou v obranyschopnosti. Aj z toho dôvodu sa v NATO a EÚ diskutuje na navýšení výdavkov na obranu zo súčasných 2% na 3% či dokonca 5 % HDP. EÚ zároveň s tým predstavila program SAFE v objeme 160 miliárd eur, ktorý má pomôcť krajinám financovať obranné výdavky. Pôjde o úverové zdroje rozložené do štyroch rokov. Do roku 2030 by tak celkové dodatočné zdroje smerované do obrany v EÚ mohli dosiahnuť takmer 800 miliárd eur. Výdavky Slovenska na obranu sa v roku 2024 dostali tesne pod 2% HDP (asi 2,6 mld. EUR). Pri navýšení na 3% HDP by výdavky do 2030 mohli presiahnuť 5 miliárd eur ročne. Slovenský obranný priemysel tak môže v najbližších rokoch zažiť citeľný impulz.

6. Štát predstavil prvé dlhopisy pre ľudí

V marci Slovensko po prvýkrát vydalo dlhopisy pre retailových investorov. Išlo o dva cenné papiere s maturitou o dva a štyri roky (kupón 3% pre dvojročný a 3,3% pre štvorročný). Celkový objem predaja dosiahol 500 mil. EUR a pokryl asi 4 % celkových finančných potrieb štátu. Tie jemne presiahli 12 miliárd eur. Retailové financovanie je tak nateraz len marginálnym zdrojom financovania štátu. Záujem o tieto dlhopisy bol značný, určený objem sa vypredal za tri dni. Ministerstvo financií už avizuje, že plánuje v emisiách pokračovať.
 


Tweet