Energetická kríza, geopolitika a Covid-19 sú najväčšie hrozby roku 2022

Autor: redakčne upravené
19.01.2022 (12:50)

Z analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet, vyplýva, že dopady globálnych obchodných rizík sa prejavujú naprieč celým podnikateľským spektrom – od živnostníkov až po nadnárodné korporácie. Pozrite si, ktoré riziká budú ohrozovať podnikateľov najviac.

1. Energetická kríza: rastúce ceny a politické riziká

Už viac ako desať rokov od globálnej finančnej krízy sa centrálne banky na rozvinutých trhoch stretávajú s nízkou infláciou. Ale v dôsledku pandémie sa spotrebiteľské a výrobné ceny vyšplhali na maximálne hodnoty za niekoľko dekád. Tento rast cien bol podporený nesúladom ponuky a dopytu u komodít, ako aj narušením globálnych dodávateľských reťazcov. Ešte dôležitejšie však je, že zvýšenie cien, ktoré bolo spočiatku odborníkmi po celom svete považované ako prechodné, zostalo na vzostupe celé mesiace, čo vyvoláva otázky ohľadom načasovania a rozsahu menovej politiky. Téma energetickej krízy sa prelína najmenej polovicou rizík definovaných v zozname Dun & Bradstreet. A to sú:

Globálna inflácia: Nesúlad medzi ponukou a dopytom energie sprevádzajúcim znovuotvorenie ekonomiky sa pravdepodobne pre zimu na severnej pologuli zhorší. A to dokonca v čase, keď OPEC+ nevypočul americkú žiadosť na uvoľnenie dodávok ropy. Riziko rastu cien energií bolo najväčším problémom aj v 4. štvrťroku minulého roka.

Problémy dodávateľských reťazcov: Narušenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov sa v priebehu pandémie objavovalo opakovane od polovodičov až po komodity. Toto riziko zostalo zvýšené.

Energetická výzva pre Európu: Summit COP26 – konferencia o zmene klímy – ešte v novembri 2021 priniesla zmiešané závery týkajúce sa opatrení v oblasti klímy. Najväčšie riziko, ktoré z toho vyplýva, je zmätok ohľadom smeru a tempa energetického prechodu. Zatiaľ čo tlak na dekarbonizáciu na celom svete je zrejmý a krajiny sa prihlásili k emisným cieľom, energetická kríza spôsobená nedostatkom uhlia ukázala obmedzenia pri plnení týchto cieľov.

Fiškálne obavy na rozvíjajúcich sa trhoch: Trvalý alebo náhly nárast cien by mohol prinútiť viac rozvíjajúcich sa trhov k sprísneniu menovej politiky. To zvýši ich náklady na obsluhu dlhu, čo môže viesť k zníženiu ratingu krajín a tlaku na štátne rozpočty. Navyše to pravdepodobne zníži vyhliadky na globálny ekonomický rast.

2. COVID-19

Firmy dva roky po vypuknutí pandémie stále bojujú s návratom do normálu. Toto sú riziká súvisiace s Covid-19:

Nové vlny COVID-19: Aj keď rozvojové krajiny v Ázii a Tichomorí dosiahli významný pokrok v očkovaní, Afrika stále pokrivkáva. To by mohlo viesť k obnovujúcim sa vlnám infekcií a ďalším lockdownom.

Ekonomické spomalenie v Číne: Čína dodržiava politiku nulovej tolerancie voči COVID-19. Tento prístup si vyžiadal uzavreté hranice a narušenie podnikateľskej činnosti v regiónoch, aj keď absolútny počet pozitívnych prípadov zostal nízky. Okrem toho Čína tiež trpela nedostatkom energie a rastúcim problémom v sektore nehnuteľností. Spoločne to znamená, že čínska ekonomika bude rásť pomalšie ako predtým. To bude mať ďalekosiahle dopady na ekonomiky, ktoré sa pri svojom vývoze začali spoliehať na čínsky dopyt. Ako jediná veľká ekonomika, ktorá sa v roku 2020 vyhla recesii, a ako hnací motor globálneho rastu v posledných dvoch desaťročiach, predstavuje spomalenie ekonomiky v Číne riziko pre globálne oživenie.

Politická polarizácia: Výrazný nárast dlhodobej nezamestnanosti - ako následok Covid-19 - môže byť predzvesťou populistických vlád s nacionalistickou identitou. Víťazstvo kandidátov na extrémoch politického spektra v nadchádzajúcich voľbách, počnúc Argentínou, môže viesť k zvýšenej politickej neistote. Ďalšími dôležitými voľbami, ktoré treba v tomto ohľade sledovať, budú francúzske prezidentské voľby v roku 2022.

3. Nová geopolitická rovnováha

Strategická súťaž s Čínou má v USA podporu oboch strán. S prezidentom Bidenom v Bielom dome je vyššia šanca, že USA a Čína môžu viesť dialóg, ale zvýšená spolupráca USA s tradičnými spojencami tiež znamená, že Čína možno bude musieť čeliť širšej „západnej“ aliancii. Zhoršujúce sa vzťahy s Čínou donútia rozvojové krajiny závislé na dvoch najväčších svetových ekonomikách, aby dosiahli krehkú rovnováhu vo svojich obchodných a investičných rokovaniach.

Zároveň, nemecké politické vedenie po Angele Merkelovej nemusí byť schopné naplniť očakávania EÚ v otázkach, ako je energetická bezpečnosť, klimatická politika, súdržnosť vo vnútri EÚ či vzťahy s Ruskom, Tureckom, USA, Čínou. Bez silného nemeckého vedenia môže byť budovanie konsenzu na úrovni EÚ ešte ťažšie, čo ovplyvní jej budúcnosť.

Konkurencia medzi USA a Čínou: Bude potrebné dosiahnuť rovnováhu spolupráce (napr. v oblasti zmeny klímy), konkurencie (napr. v oblasti obchodu) a konfliktu (napr. v oblasti Taiwanu alebo v Juhočínskom mori). Existuje riziko, že rastúce obavy USA z čínskych vojenských manévrov voči Taiwanskému regiónu a z rýchlo rastúcich síl jadrového arzenálu Číny budú ďalšou negatívnou špirálou obchodných a technologických obmedzení.

Politika v EÚ: Vojenská prítomnosť Ruska pozdĺž ukrajinskej hranice, ako aj narastajúci počet migrantov prichádzajúcich cez Bielorusko na poľských hraniciach, pripravili pôdu pre prvý zahraničnopolitický test post-Merkelskej Európy. Imigrácia je pre európsky blok jednou z najviac polarizujúcich tém a zlá reakcia bude mať vnútropolitické dôsledky.
 


Tweet