Má význam sporiť si na dôchodok po päťdesiatke?

Autor: redakčne upravené
28.08.2025 (09:00)

Podľa prieskumu spoločnosti PARTNERS, si viac ako tretina Slovákov vo veku 45 – 55 rokov a až polovica vo veku 55 – 65 rokov na dôchodok neodkladá ani cent. Majú 50-nici ešte šancu našetriť si na slušný dôchodok?

Premárnený čas, keď ste si na dôchodok neodkladali, už zrejme nedobehnete. Avšak, sporiť sa dá začať aj po päťdesiatke. „Aj v tomto veku sa dá začať prakticky od nuly a je možné nasporiť si sumu, ktorá vám na dôchodku pomôže udržať si životný štandard. Stačí správne nastaviť stratégiu, vybrať vhodné nástroje a vyhnúť sa zbytočným chybám,“ radí odborník na osobné financie Martin Daráš z PARTNERS.

„Dôchodok je pre mnohých tak vzdialeným obdobím, že ho považujú za zbytočnú tému. Na druhej strane precitnutie krátko pred dôchodkom otvorí oči. Za krátky čas sa nevybuduje to, čo sa roky zanedbávalo,“ upozorňuje Pavel Škriniar, finančný analytik Swiss Life Select.

Prvý krok: Rezerva aj investovanie naraz

Ak sa do šetrenia pustíte po päťdesiatke, nemáte priestor na odkladanie rozhodnutí. Častou chybou je čakať, kým si vytvoríte plnú finančnú rezervu, a až potom začať investovať. Takto však môžete premárniť roky, počas ktorých by vaše peniaze mohli rásť. „Aj ten, kto začína v tomto veku od nuly, si dokáže vytvoriť zmysluplnú sumu. Kľúčom je začať tvoriť rezervu a zároveň investovať od prvého dňa,“ radí Daráš.

Rezerva je bezpečnostný vankúš na nečakané situácie, ako je oprava auta, zdravotné výdavky či výpadok príjmu – jej ideálna výška je 4-6 mesačných výdavkov.

Investovanie je spôsob, ako uchrániť peniaze pred infláciou a zvýšiť náš majetok. Aj menšia suma, pravidelne investovaná, dokáže za roky urobiť prekvapivo veľký rozdiel.

Šetrite a investujte zároveň

Dôchodkové sporenie po päťdesiatke musí byť efektívne a vyvážené. Ideálne je, ak dodržíte odporúčania odborníkov na investovanie. Viac k tejto téme nájdete tu: Každé investičné riešenie má svoje silné aj slabšie stránky, preto je dobré ich rozumne skombinovať. Podľa Daráša je vhodná kombinácia:
  • ETF fondy – ponúkajú vysoký potenciál výnosu a rozloženie peňazí medzi množstvo rôznych firiem a krajín. Treba však rátať s tým, že ich hodnota môže v krátkom čase kolísať.
     
  • III. pilier – osvedčený spôsob, ako si odkladať na dôchodok s výhodou daňovej úľavy a možnosťou príspevku od zamestnávateľa. Peniaze sa však dajú vybrať len raz za desať rokov.
     
  • Termínované vklady – bezpečné miesto na odloženie peňazí na kratší čas, vhodné skôr na rezervu ako na dlhodobé sporenie na penziu.
     
  • Realitné fondy – predstavujú stabilnejšiu časť úspor, ktorá dobre dopĺňa akciové investície.

Pavel Škriniar, hovorí, že dôchodok by sme si mali zabezpečiť z viacerých zdrojov (pilierov), nielen sa spoliehať na to, čo nám dá Sociálna poisťovňa. Za rozumné považuje kombináciu:

1. pilier – Sociálna poisťovňa
2. pilier – Starobné dôchodkové sporenie
3. pilier – Doplnkové dôchodkové sporenie a PEPP
4. pilier – Daňovo zvýhodnené investovanie
5. pilier – Poistenie a bankové sporenie

Koľko odkladať? (Príklad)

Mnohí ľudia sa pýtajú, koľko peňazí by si mali po päťdesiatke odkladať, aby si počas dôchodku mohli udržať svoj štandard. Odpoveď závisí od viacerých faktorov – napríklad, či máte aktívny II. pilier, aké máte už teraz úspory a aký životný štandard si chcete v penzii udržať.

Vo všeobecnosti platí:
  • s II. pilierom – približne 25 % z príjmu,
  • bez II. piliera – ideálne až 50 % z príjmu, ak to rozpočet dovolí,
  • absolútne minimum – aspoň 7 % z príjmu.
Ak si stanovíte konkrétny cieľ, výpočet je jednoduchší. „Ak napríklad chcete mať o 15 rokov pasívny príjem 500 eur mesačne počas 20 rokov, potrebujete mať našetrené približne 83 000 eur. Pri priemernom ročnom zhodnotení 7 % to znamená investovať okolo 265 eur mesačne,“ vysvetľuje Martin Daráš.

Vyhýbať sa extrémom

Mnohí po päťdesiatke zvolia príliš konzervatívne riešenia, lebo sa obávajú kolísania hodnoty investícií. Problém je, že takéto produkty často ani nepokryjú infláciu a úspory tak reálne strácajú hodnotu. (Napríklad pri priemernej inflácii 3,19 % a výnose konzervatívnych fondov okolo 1,5 % ročne môže klient s vkladom 50 000 € prísť za 14 rokov o takmer 12 000 €.)

To, akú časť úspor by ste mali alokovať do akciových investícii a akú do konzervatívnych, radšej preberte s finančným poradcom. Pre každého môže byť vhodné iné riešenie.

Najčastejšie chyby

Medzi najčastejšie chyby ľudí po päťdesiatke patrí prílišná opatrnosť, ktorá znehodnocuje úspory infláciou, spoliehanie sa len na štátne piliere, ktoré samy osebe nestačia, a predčasné splácanie úverov za cenu likvidácie investícií – psychologicky síce príjemné, no finančne nie vždy výhodné. Odborne pripravený finančný plán dokáže ukázať možnosti, ktoré by človeku možno ani nenapadli – od rozumne nastaveného podielu akciových investícií až po stabilnejšie riešenia či menej známe produkty.
 
Zdroj: PARTNERS, Foto: redakcia