Najväčšie hriechy pri investovaní: Týchto desať chýb vás stojí veľa peňazí

08.12.2025 (14:00)

Ak chcete sporiť rozumne a budovať majetok, musíte sledovať viac než len čísla. Výskumy z oblasti behaviorálnej ekonómie ukazujú, že týchto desať psychologických omylov často negatívne ovplyvňuje naše finančné rozhodnutia.

1. Prílišné sebavedomie (Overconfidence bias)

Keď sa investori považujú za múdrejších, než v skutočnosti sú

Mnohí investori preceňujú svoje schopnosti. Veria, že sú „múdrejší ako trh“ a že vďaka svojmu „golden touch“ dokážu dosahovať nadpriemerné výnosy. Typickým príkladom je súkromný investor, ktorý pravidelne predáva podielové fondy, aby investoval do údajne lepších akcií, pretože si myslí, že dokáže presne predvídať vývoj trhu. Nakoniec však jeho zisky pohlcujú transakčné náklady a zlé rozhodnutia. Štúdie Barber & Odean ukazujú, že nadmerné sebavedomie vedie k príliš častému obchodovaniu a teda k nižším výnosom.

Tip: Zvoľte dlhodobé stratégie, široko diverzifikujte portfólio a rozhodnutia zakladajte na overiteľných údajoch, nie na intuícii.

2. Inštinkt stáda (social proof)

Všetci to robia – tak to urobím aj ja

Opakom preceňovania vlastných schopností je inštinkt stáda. Namiesto toho, aby ste sa spoliehali na vlastné analýzy, investujete do určitých cenných papierov alebo aktív len preto, že „to robia všetci“. Výskumy ukazujú, že takéto správanie môže viesť k špekulatívnym bublinám alebo panickým výpredajom s obrovskými stratami. Nedávnymi príkladmi sú dotcom bublina na prelome tisícročí, kryptomenové ošiale či tzv. meme akcie – akcie, ktorých cenu poháňa mediálny rozruch, nie reálne základy.

Tip: Pred investovaním sa dôkladne oboznámte so základnými faktormi a nenasledujte väčšinu ani trendy na sociálnych sieťach. Ak máte otázky či neistoty, odborné investičné poradenstvo vám môže pomôcť rozhodovať sa zodpovedne.

3. Pasca domáceho trhu (home bias)

Uprednostňovanie vlastnej krajiny znižuje výnosy

Ľudia majú tendenciu investovať tam, kde sa cítia „doma“ – teda vo vlastnej krajine. Švajčiari preferujú SMI, Nemci DAX a Američania S&P 500. Ak však približne 90 % portfólia tvoria domáce akcie a fondy, investor často prichádza o rastové a atraktívne príležitosti na globálnej úrovni. Výskumy (napr. French & Poterba) ukazujú, že preferovanie domáceho trhu obmedzuje diverzifikáciu a tým dlhodobo znižuje výnosy.

Tip: Diverzifikujte portfólio globálne, aby ste znížili riziká a zvýšili šance na atraktívne výnosy. Pokrývajte nielen rôzne krajiny, ale aj odvetvia.

4. Averzia voči strate (loss aversion)

Straty bolia viac než tešia zisky

Mnohí ľudia sa snažia vyhnúť stratám za každú cenu – často na úkor vyšších výnosov. Tento jav vysvetľuje teória perspektívy (prospect theory) od Kahnemana a Tverského: bolesť zo straty peňazí je aspoň dvojnásobne silnejšia ako radosť zo zisku rovnakej sumy. Strach zo straty výrazne ovplyvňuje investičné správanie – niektorí ľudia vôbec neinvestujú, iní držia stratové pozície príliš dlho, aby si „nepriznali“ stratu, a ďalší predávajú výnosné akcie príliš skoro zo strachu, že o zisk prídu. Výsledkom je, že potenciálne výnosy sa často nevedome znižujú.

Tip: Buďte kritickí, ale konajte rozvážne. Počítajte s výkyvmi, myslite dlhodobo a rozhodujte sa bez emócií.

5. Spoliehanie sa na nedávnu minulosť (recency bias)

Zabúdanie na minulosť, preceňovanie prítomnosti

Spoliehanie sa na nedávnu minulosť opisuje ľudskú tendenciu prikladať väčšiu váhu nedávnym udalostiam než tým, ktoré sa stali dávnejšie. Podľa behaviorálnej ekonómie toto krátkodobé myslenie vedie investorov k preceňovaniu rizík a prehliadaniu príležitostí, ktoré sa ukazujú len v dlhšom horizonte. Známe príklady: finančná kríza 2008 či pád trhov počas pandémie v roku 2020 – mnohí investori v panike predávali akcie, bez toho, aby sa poučili z minulých trhových cyklov. O niekoľko týždňov sa pritom trhy začali zotavovať.

Tip: Sledujte údaje v horizonte rokov, nie týždňov či mesiacov. Pravidelné a štruktúrované prehodnocovanie portfólia pomáha zabrániť tomu, aby krátkodobé výkyvy dominovali rozhodnutiam.

6. Ukotvenie (anchoring)

Prvý dojem pretrváva

Ľudia sa pri rozhodovaní neriadia len nedávnymi udalosťami (recency bias), ale aj predchádzajúcimi referenčnými hodnotami – práve to opisuje efekt ukotvenia. Podľa Tverského a Kahnemana môžu takéto „kotvy“ výrazne skresľovať naše vnímanie a úsudok. Pri investovaní sa to prejavuje napríklad fixáciou na pôvodnú nákupnú cenu akcie: ak cena klesne z 200 € na 150 €, mnohí ju považujú za „lacnú“ a dokupujú, hoci sa základné finančné parametre firmy zhoršili. Naopak, ak cena stúpne na 220 €, investori váhajú s nákupom alebo predávajú, pretože pôvodná cena 200 € sa im stále javí ako „spravodlivá“, aj keď firma môže mať dnes vyššiu objektívnu hodnotu.

Tip: Nespoliehajte sa na historické ceny. Pred každým rozhodnutím sa riaďte aktuálnymi údajmi a faktami.

7. Potvrdzujúce argumenty (confirmation bias)

Vidíme to, čo chceme vidieť

Ľudia radi veria, že majú pravdu – tu vstupuje do hry confirmation bias. Ide o tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše vlastné názory a rozhodnutia, pričom protichodné fakty ignorujeme. Investori tak často čítajú len správy, ktoré podporujú ich presvedčenie, a prehliadajú varovné signály. Výskumy ukazujú, že tento fenomén vedie k nesprávnym odhadom a rizikovým investíciám.

Tip: Vedome zohľadnite aj protiargumenty, využívajte viacero zdrojov a pristupujte k nim kriticky.

8. Mentálne zásuvky na peniaze (mental accounting)

Trik s „finančnými hrncami“ v hlave

Ľudia majú tendenciu zaobchádzať s peniazmi rôzne podľa ich pôvodu alebo účelu. Táto tendencia rozdeľovať peniaze do „mentálnych zásuviek“ sa nazýva mental accounting. Richard Thaler ukázal, že tento spôsob myslenia často vedie k iracionálnym finančným rozhodnutiam. Typický príklad: nečakaný finančný prírastok, napríklad daňový preplatok, ľudia často považujú za „bonus“ a rýchlo ho minú namiesto toho, aby splatili dlh alebo si šetrili na dôchodok. Rovnako častá je ilúzia sporenia – človek síce pravidelne posiela peniaze na sporiaci účet, ale zároveň utráca veľké sumy z bežného účtu. Peniaze nevníma ako celok, ale ako oddelené „nádoby“ – často s drahými následkami.

Tip: Peniaze sú peniaze – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Vnímajte všetky príjmy ako jeden rozpočet a vyhnite sa umelému rozdeľovaniu. To prinesie prehľadnosť a pomôže rozhodovať sa racionálnejšie.

9. Prokrastinácia (odkladanie)

Kto čaká, stráca

Prokrastinácia označuje tendenciu odkladať nepríjemné alebo zložité rozhodnutia – aj keď to má negatívne dôsledky. Štúdie ukazujú, že prokrastinácia priamo súvisí so zlými návykmi v sporení a investovaní: tí, ktorí odkladajú finančné rozhodnutia, menej sporia, menej investujú a častejšie sa dostávajú do finančných problémov. Najviac to ovplyvňuje dôchodkové sporenie – hoci si ľudia uvedomujú, že by mali začať čo najskôr, uzatvorenie investičných zmlúv odkladajú a prichádzajú tak o efekt zloženého úročenia.

Tip: Začnite v malom – ale začnite hneď. Nastavte si automatické sporenie či investovanie, aby sa rozhodnutia nedali donekonečna odkladať.

10. Prílišný optimizmus (optimism bias)

Pasca slepej dôvery

Optimizmus môže byť silnou motiváciou pri sporení a investovaní: ten, kto verí v pozitívnu finančnú budúcnosť, má väčšiu šancu začať skoro a sporiť pravidelne. Prílišný optimizmus však skresľuje vnímanie rizika. Tali Sharot preukázala, že ľudia často podceňujú riziká, ako je strata zamestnania, choroba či pokles trhu. Odkladajú si príliš málo peňazí alebo ignorujú možné straty – výsledkom je dlhodobo nestabilné portfólio.

Tip: Plánujte rezervy, realisticky si vypočítajte mieru sporenia a berte do úvahy riziká – bez ohľadu na to, ako ste optimistickí.
 
Zdroj: Swiss Life Select Slovensko, Foto: pexels.com