AI zvýši produktivitu. Otázka znie: komu zvýši príjem?
03.02.2026 (15:40)
Prečítajte si zaujímavý komentár o súvislostiach, kto bude benefitovať z vyššej efektivity, ktorú prinesie AI a ako sa môžeme dostať do pasce, že produkty ekonomického rastu, si nebude mať kto kúpiť.
Podľa údajov Economic Policy Institute rástla v USA od roku 1979 produktivita o takmer 90 %, no hodinová mzda typického pracovníka len o 33 %. Časť produktivitného rastu sa do miezd premietla len obmedzene, čo naznačuje rastúcu medzeru medzi výkonom ekonomiky a príjmami domácností. Rast ekonomiky sa jednoducho nepremietol do príjmov väčšiny. A to je kľúčové. Ekonomika nestojí len na tom, koľko vie vyrobiť, ale aj na tom, kto má príjem, aby to kúpil. Zatiaľ čo domácnosti minú väčšinu miezd na spotrebu, kapitálové príjmy smerujú do spotreby výrazne menej. Výsledkom môže byť paradox: technologicky efektívna ekonomika, no chronicky slabý dopyt. Viac kapacity, menej zákazníkov a napokon menej práce a zvýšená neistota, najmä pri mladších generáciách. AI tak môže tento existujúci rozpor ešte prehĺbiť. Ak zvýši podiel kapitálu na úkor práce, oslabí príjmovú stabilitu mladších generácií, zvýši neistotu a predraží bývanie či rodinné rozhodnutia. A práve tu sa technológia nepriamo prepája opäť s demografiou.
Potenciálny distribučný posun má zároveň fiškálne dôsledky. Ak mzdy stagnujú, eroduje daňová báza práve v čase, keď starnutie populácie zvyšuje verejné výdavky. Ekonomika tak môže bohatnúť a verejné financie sa pritom zhoršovať. Preto sa môže zvyšovať tlak na silnejšie redistribučné mechanizmy alebo úpravu daňovej štruktúry z dôvodov makro stability. Ak sa zisky z AI viac koncentrujú, porastie nerovnosť, oslabí sa dopyt a porastie politické napätie. Ak sa časť príjmov vráti domácnostiam, napríklad cez zdanenie ziskov, transfery alebo kvalitné verejné služby, produktivita sa môže premietnuť do reálnej životnej úrovne väčšiny. Tu však na druhej strane vzniká ideálne prostredie pre populizmus, ktorý má dlhodobo negatívne ekonomické dôsledky. Empirické analýzy ukazujú, že v krajinách s populistickými vládami je HDP na obyvateľa po pätnástich rokoch približne o 10 % nižšie než v scenári bez nich (zdroj: Funke, Schularick and Trebesch 2023). AI takmer určite zvýši produktivitu. Oveľa menej isté je, kto z nej bude mať osoh a aký veľký. Výzvou teda nie je samotná technológia, ale to, komu prinesie príjem.
Vplyv technológií a blahobytu na demografiu
Zastavme sa ešte pri demografii. Prečo má dnešná generácia menej detí než tie predchádzajúce? Bežné vysvetlenia poznáme – drahé bývanie, neistá práca, hypotéky, pracujúci starí rodičia. Niečo na tom je. Lenže každá generácia mala svoje prekážky. V minulosti boli byty preplnené, zdravotníctvo horšie a detská aj materská úmrtnosť podstatne vyššia. Život bol objektívne rizikovejší, no napriek tomu sa rodilo viac detí. Jedným z dôležitých faktorov sa zdá byť rast príjmov a s ním spojený rast nákladov obetovanej príležitosti rodičovstva, čo súvisí aj s vyššou produktivitou ekonomiky. Zjednodušene: rastie „cena“ obetovaného času. Samozrejme, pôrodnosť je stale multifaktorová téma – rolu zohrávajú normy, urbanizácia, vzdelanie žien či náklady bývania.
Čím je však spoločnosť bohatšia, tým sú deti „drahšie“ – nie ani tak v priamych výdavkoch (hoci aj tam cítiť tlak konzumu a sociálnych sietí), ale najmä cez náklady obetovanej príležitosti. Vzťah medzi rýchlym rastom produktivity/HDP a poklesom pôrodnosti je dobre viditeľný najmä v dynamicky rastúcich ázijských ekonomikách od 50. rokov 20. storočia.
Výnimkou je napríklad Izrael, kde sa fertilita stabilizovala v 80. rokoch približne okolo úrovne troch detí na ženu. Produktivita a bohatstvo tak prinášajú paradox. Robia nás bohatšími, no zároveň zdražujú rodinu. Čím rýchlejšie bohatneme, tým vyššie sú aj náklady rozhodnutia mať deti. Samotné sociálne dávky preto pôrodnosť dlhodobo nezvrátia. Na druhej strane, klesajúca pôrodnosť sama o sebe nemusí byť problém. Koniec koncov je to do veľkej miery otázka slobody voľby. Problém je, že naše sociálne a ekonomické systémy stále predpokladajú rastúcu populáciu. Sú nastavené na demografiu, ktorá sa k pôvodným úrovniam už pravdepodobne nevráti. Ak sa teda AI stane motorom ešte rýchlejšieho rastu produktivity, no zároveň prehĺbi príjmovú nerovnosť a zvýši náklady rodičovstva, môže existujúce demografické tlaky ešte zosilniť. Paradoxne tak môže byť technologickým úspechom a zároveň ekonomickou aj sociálnou výzvou. Budúcnosť preto nebude závisieť len od toho, koľko výkonu AI prinesie. Rozhodujúce bude, ako sa jej výnosy rozdelia. AI môže zväčšiť koláč, no zároveň zmenšiť počet ľudí pri stole. V istom zmysle doslova.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa, Foto: redakcia
Tweet