Ak by sme chceli dobehnúť západ v nájomnom bývaní, ročne by sme museli postaviť 20- tisíc bytov
12.08.2021 (10:42)
Ak by sme v počte nájomných bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 20- tisíc bytov. Realita je však iná.
Dostupnosť nájomného bývania s regulovaným a trhovým nájmom je na Slovensku na veľmi nízkych úrovniach. Za posledných 10 rokov došlo k spomaleniu výstavby nových nájomných bytov. Kým roku 2007 tvorili 18,8 % z celkového počtu bytov v krajine, aktuálne je to okolo1%. „Približne 3% nájomných bytov sú vo vlastníctve samosprávy, 3,5% sú vo vlastníctve bývalých stavebných bytových družstiev, ktoré z rôznych dôvodov neboli predané do osobného vlastníctva. Zhruba 3% nájomných bytov tvoria súkromné nájomné bývanie, prevádzkované takmer výlučne fyzickými osobami. Sektor komerčného nájomného bývania prevádzkovaný právnickými osobami vlastne neexistuje,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V Rakúsku 43,3% obyvateľov býva v nájomnom bývaní, pričom 14,7% je tých, ktorí majú sociálne nájomné, ostatní majú trhové nájomné. V Nemecku je podiel nájomného 48,1%, pričom 8,2% má sociálne nájomné. Vo Fínsku je podiel obyvateľov v nájomných bytoch 27,3%, pričom 15,3% má sociálne nájomné a 12% trhové nájomné. V Londýne musí byť z nových developerských projektov 35 % bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10 % do 25 %. Nájomné je vo výške 40 % až 70 % lokálneho mediánového príjmu domácností. Viedeň vlastní cca 25 % bytových jednotiek v meste (220- tisíc), ktoré ponúka za regulované ceny. Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 % bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch regulované mestom sa pohybujú od 20 do 25 % príjmu nájomcov.
Dospupnosť nájomného bývania je dôležitá, pretože výdavky na bývanie nadmerne zaťažujú rozpočty mnohých slovenských domácností. Ide o vysoké nájomné, ale aj poplatky spojené s užívaním bytov, teda za elektrinu, plyn, vodné a stočné či náklady na správu a údržbu.
Regulované nájomné v Bratislave vyjde v priemernom 2-izbovom byte do 100 eur, pričom komerčný nájom sa v tomto prípade môže vyšplhať aj na 600 eur mesačne. Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40 % ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie). 8,4 % obyvateľov SR žije v domácnostiach, kde výdavky na bývanie predstavujú viac ako 40 % disponibilného príjmu.
Navyše na Slovensku máme problém s tým, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva u nás 14,3 % ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba 1,5 % populácie, výrazne menej ako priemer únie. Vyše 30% obyvateľov EÚ býva v nájomných bytoch, v rámci toho je 10,8% takých, ktorí majú znížené nájomné.
"Regulované nájomné by ocenili najmä mladí ľudia, ktorí kvôli sprísnením podmienkam poskytovania hypoték sa nemôžu dostať k vlastnému bývaniu. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli,“ dodala Buchláková.
Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme európskej tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %.
Zdroj: Fingo, Foto: redakcia
Tweet