Aké úrokové sadzby určuje Európska centrálna banka?

O čo ide?

• Európska centrálna banka stráži cenovú stabilitu a jej hlavným nástrojom sú úrokové sadzby. Prostredníctvom nastavenia ich výšky určuje cenu peňazí pre banky, ľudí a ekonomiku.
• Základné úrokové sadzby sú tri, no len jednej z nich hovoríme kľúčová úroková sadzba. Je ňou tzv. depozitná sadzba (úrok, ktorý banky získavajú z jednodňových vkladov v centrálnej banke). Jej aktuálna výška je 3,50%. (Jednodňové sterilizačné operácie).
• Popri nej existuje sadzba pre Hlavné refinančné operácie, ktorá určuje, za koľko si komerčné banky môžu požičať od centrálnej banky na dobu jedného týždňa (dnes je na výške 3,65%).
• Ak potrebujú peniaze len na jeden deň, môžu si požičať aj tak, no je to drahšie. Táto sadzba (Jednodňové refinančné operácie) je zo všetkých troch najvyššia a dnes je vo výške 3,9%.

Čo sa mení?

• Mení sa rozdiel medzi kľúčovou depozitnou sadzbou a sadzbou pre hlavné refinančné operácie.
• Do 17.9.2024 bol rozdiel medzi týmito sadzbami 0,5%. Táto „vzdialenosť“ sa od 18. septembra zúžila na 0,15%. V súčastnosti je teda výška depozitnej sadzby 3,5% a sadzba pre hlavné refinančné operácie je vo výške 3,65%. Rozdiel medzi nimi je 0,15%. (Predtým bola výška depozitnej sadzby 3,75% a sadzby pre hlavné refinančné operácie 4,25%, rozdiel bol teda 0,5%)
• Ide o technickú zmenu potrebnú pre čo najefektívnejšiu implementáciu rozhodnutí ECB. Takáto zmena nemá vplyv na súčasnú úroveň úrokových sadzieb pre ľudí a ekonomiku, ktoré sa momentálne odvíjajú od výšky depozitnej sadzby.
• Rozdiel medzi dvoma sadzbami, za ktoré si komerčné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky (Hlavné refinančné operácie a Jednodňové refinančné operácie) bude zachovaný na úrovni 0,25%.
• Táto úprava je dočasná a v budúcnosti bude prehodnotená, či funguje a ako spĺňa očakávania.

Prečo sa tak deje?

• Vo finančnom systéme je dnes obrovské množstvo peňazí, ktoré bolo potrebné dodať do ekonomiky počas ťažkých, pandemických a krízových období. Banky však túto likviditu v týchto objemoch nepotrebujú a centrálna banka ju preto zo systému postupne odčerpáva.
• Banky si dnes namiesto požičiavania od centrálnych bánk ukladajú prebytočné peniaze v centrálnej banke. Centrálna banka im za to platí spomínanú depozitnú sadzbu. Preto je za kľúčovú sadzbu označená práve depozitná sadzba.
• Depozitná sadzba sa preto pre ECB stala kľúčovou, kontrolnou sadzbou pre výkon a implementáciu menovej politiky. Je to tak už od roku 2015.