Analytici hodnotia tempo rastu HDP ako veľmi priaznivé

10.12.2004 (00:00)

Vzmáhajúca sa spotreba a investície sa však podľa Ondrisku odrážajú v narastajúcich dovozov a následne v zhoršených výsledkoch čistého exportu
Rast slovenskej ekonomiky za tretí štvrťrok tohto roka o 5,3 % v stálych cenách, ktorý vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR, sa nachádzal na hornej hranici odhadov trhu. Bankoví analytici očakávali medziročnú dynamiku rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 4,7 % až 5,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom je to síce pokles prírastku o 0,2 percentuálneho bodu, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ako aj v porovnaní s krajinami Visegrádskej štvorky, radí hospodárstvo Slovenska medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky strednej a východnej Európy. Podľa Pavla Ondrisku z ING si ekonomický rast naďalej drží veľmi priaznivé tempo, štruktúra sa však zhoršuje. Ideálne by podľa neho bolo, ak by všetky zložky prispievali k rastu, pričom príspevok spotreby vlády by bol neutrálny. O ekonomický rast v treťom štvrťroku sa však podľa Ondrisku postarali predovšetkým ťažko čitateľné zásoby nasledované spotrebou domácností, pričom čistý export ekonomiku naopak brzdil. Tempo rastu HDP na úrovni 5,3 % je podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála veľmi pozitívnym výsledkom svedčiacim o dobre zrealizovaných ekonomických reformách. "Takto sa Slovensko postupne dostáva nielen medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky, ale nevyhnutne sa to prejavuje aj na rastúcej životnej úrovni a kúpnej sile obyvateľstva," zdôraznil Šmál. Potvrdzuje to podľa neho najmä konečná spotreba domácností, ktorá rastie počas každého kvartálu. V treťom kvartáli dosiahla nárast 3,7 %, čo je najväčší nárast v tomto roku. Rast spotreby domácností nie je podľa Ondrisku prekvapením. "Kúpna sila priemernej mzdy rastie, zamestnanosť sa zvyšuje a v neposlednom rade úverové produkty bánk útočia na klientov na každom rohu," zdôraznil. Rast spotreby je podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša logickým dôsledkom rastu reálnych miezd, v treťom kvartáli vzrástli o 1,2 %. Investičný boom sa dá podľa neho zase ľahko priradiť k ohlásenému prílevu zahraničných investícií v nedávnej minulosti. Dôkazom oživovania ekonomiky a reforiem je aj výrazný nárast tvorby hrubého kapitálu, ktorý vzrástol o 16,9 %, kým v predchádzajúcom kvartáli to bolo 12,5 %. Nárast zaznamenal aj hrubý fixný kapitál. "Tieto pozitívne údaje sú dôkazom rastúcich investícií v ekonomike SR, čo je prínosom nielen pre tvorbu nových pracovných miest, rastúcu životnú úroveň obyvateľstva, ale aj pre vyššie príjmy štátneho rozpočtu a vyšší ekonomický rast v budúcnosti," dodal Šmál.

Vzmáhajúca sa spotreba a aj investície sa odrážajú podľa Ondrisku v narastajúcich dovozov a následne v zhoršených výsledkoch čistého exportu. "Zatiaľ čo ešte v prvom štvrťroku bol čistý export hlavným zdrojom rastu ekonomiky, jeho príspevok v druhom bol už neutrálny a teraz v treťom kvartáli dokonca ťahal celkový výkon slovenskej ekonomiky nadol," vysvetlil Ondriska. Doterajší prílev zahraničných investícií prevažne do energetiky a finančného sektora nedokázal podľa neho vytvoriť dostatočnú exportnú kapacitu. A súčasný trend investícií do automobiliek je v úvodnej fáze zase podľa neho silno dovozne náročný. Prísľubom pre zlepšovanie stavu ekonomiky v najbližšej budúcnosti je z jeho pohľadu silný rast súhrnnej produktivity, ktorej úroveň tesne pod 5 % naďalej prevyšuje tempo rastu reálnych miezd. "Keď však zoberieme do úvahy ročný priemer súhrnnej produktivity predstavujúci 5,2 %, ide práve o aktuálnu mieru nominálneho zhodnotenia koruny voči euru od začiatku roka. Z tohto zjednodušeného pohľadu by ďalšie posilňovanie koruny skutočne mohlo výkonnosť domácej ekonomiky ohroziť," zdôraznil. Vývoz zaznamenal prírastok len 5,1 % oproti 16,4 % v predchádzajúcom kvartáli. Na druhej strane však značný pokles prírastku zaznamenal aj import, ktorý vzrástol len o 9,6 % oproti 17 % v druhom kvartáli.
Pozitívnym výsledkom je podľa Šmála klesajúca konečná spotreba verejnej správy, ktorá síce zaznamenala prírastok 2,9 %, avšak v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom je to menej o 1,8 percentuálneho bodu. "To môže byť pre úsporné opatrenia vo verejnej správe, resp. rozpočtovými obmedzeniami," doplnil Šmál. Spomalenie výdavkov vo verejnej správe dáva podľa Gábriša možnosť na uvoľnenie menovej politiky. Avšak zvyšovanie spotreby domácností, horší zahraničný obchod, ako aj celkovo silný hospodársky rast skôr nabádajú k zdržanlivosti. Berúc do úvahy správanie Národnej banky Slovenska (NBS) v nedávnej minulosti v boji s apreciáciou koruny, by však Gábriš uvoľňovanie menovej politiky definitívne nevylučoval. Pozícia centrálnej banky je podľa Ondrisku dvojznačná. Vzhľadom na domáci dopyt SR nižšie úrokové sadzby rozhodne nepotrebuje, ďalšie zhodnocovanie koruny si ich však môže podľa neho vynútiť. Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák predpokladá, že investície do rozširovania exportne orientovanej produkcie Slovenska prinesú v najbližších mesiacoch zhoršenie obchodnej bilancie s negatívnym účinkom na vývoj čistého exportu. Stimuly vo fiškálnej i menovej oblasti by však mali podľa neho ekonomiku podporiť dostatočne na to, aby za celý rok 2004 vykázala rast na úrovni 5,3 %. Údaje za tri štvrťroky podľa analytičky VÚB Márie Alexovej naznačujú, že celoročný rast HDP prekročí odhad banky 5,1 %. Kým NBS očakáva rast HDP za rok 2004 na úrovni 5,5 %, VÚB zvyšuje predpoveď o 0,1 percentuálneho bodu na 5,2 %.

©2003, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené.Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.


Tweet