Analytik naznačil, čo odchod Samsungu prezrádza o stave ekonomiky
Juhokórejský koncern Samsung, ako už bolo medializované, zatvára svoj posledný výrobný závod na Slovensku, ktorý pôsobil v Galante. Už pred ôsmimi rokmi firma zatvorila menší závod vo Voderadoch a po ukončení výrobných liniek v Galante tak výrobu na Slovensku úplne končí. V krajine jej zostane už len logistické centrum v Gáni.
Spoločnosť svoje rozhodnutie odôvodnila zmenami na globálnom trhu televízorov a vysokými cenami energií na Slovensku. V širšom kontexte však ide o ukážku toho, ako nadnárodné firmy v meniacom sa globálnom prostredí prehodnocujú rozmiestnenie svojich výrobných kapacít. Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, každá firma sleduje maximalizáciu ekonomického zisku a rozhoduje sa na základe porovnania nákladov a výnosov konkrétneho závodu.
Výnosy výroby televízorov závisia od cien, za ktoré ich podnik dokáže predávať na jednotlivých trhoch. Nákladovú stranu tvorí široká škála položiek, ako mzdy, energie, vstupné materiály, stroje, logistika či daňovo-odvodové zaťaženie. Ak sa firma rozhodne závod zatvoriť, znamená to, že výroba v danej krajine už z pohľadu koncernu nedokáže konkurovať iným lokalitám, kde rovnaký produkt vzniká lacnejšie alebo prináša vyšší zisk. Produkt vyrobený na Slovensku tak prestáva byť nákladovo konkurencieschopný v porovnaní s inými krajinami.
Slovensko sa podľa Horňáka stáva pre niektoré typy produkcie príliš drahou destináciou, najmä tam, kde je možné zabezpečiť rovnakú kvalitu výroby aj v krajinách s nižšími nákladmi. Faktorom nie sú len mzdy, ale aj celkové podnikateľské prostredie vrátane daňového zaťaženia a cien energií. V roku 2025 dosiahla sadzba dane z príjmov právnických osôb pre najväčšie firmy na Slovensku 24 percent, čo bolo podľa Horňáka najviac v regióne. Rakúsko malo sadzbu 23 percent a Česko 21 percent. K tomu sa pridávajú sektorové dane, napríklad v bankovníctve či energetike, a od minulého roka aj daň z finančných transakcií, ktorá podľa analytika predstavuje ekvivalent ďalších dvoch až troch percentuálnych bodov k dani z príjmov.
Zaťaženie podnikov sa však nekončí pri daniach. Dáta Eurostatu za rok 2024 ukázali, že slovenskí zamestnávatelia znášajú tretie najvyššie nemzdové náklady práce v rámci Európskej únie. To znamená, že celková cena práce je z pohľadu firiem výrazne vyššia, než naznačuje samotná hrubá mzda zamestnanca. Konkurencia je pritom globálna. V rebríčku konkurencieschopnosti inštitútu IMD sa Slovensko v roku 2025 umiestnilo na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín, čo predstavuje najhorší výsledok spomedzi okolitých štátov a medziročný pokles o štyri priečky.
Rozhodnutie Samsungu tak presahuje rámec jednej fabriky a jedného regiónu. Vysiela signál, že Slovensko musí systematicky zlepšovať svoje podnikateľské prostredie, ak chce zostať atraktívne pre výrobcov v čoraz tvrdšej medzinárodnej konkurencii. Zároveň naznačuje, že pri niektorých typoch štandardizovanej produkcie sa krajina dostáva na hranicu cenovej konkurencieschopnosti. Riešením má byť podľa analytika posun k sofistikovanejším aktivitám s vyššou pridanou hodnotou, kde cena práce či energií nezohráva rozhodujúcu úlohu. Aj v tomto segmente však Slovensko súťaží s technologicky vyspelejšími a kapitálovo silnejšími ekonomikami, čo podľa Horňáka opäť vracia pozornosť k základnej otázke kvality podnikateľského prostredia.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet