Banky namiesto poskytovania úverov ukladajú peniaze v NBS

Preferujú centrálnu banku

V priebehu uplynulého roka sa takmer šesťnásobne zvýšil objem voľných prostriedkov, ktoré komerčné banky nevyužili na iné aktívne operácie, ale ich ukladali v NBS.

Tendencia ukladať prebytočné financie do centrálnej banky pokračuje v slovenskom bankovom sektore aj v tomto roku. Takzvaný priemerný objem sterilizácie, čo znamená prostriedky uložené v centrálnej banke nad rámec povinných minimálnych rezerv, stúpol vlani z januárových 9,2 mld. Sk až na októbrových 61,4 mld. Sk. Posledné dva mesiace síce priemerný objem sterilizácie klesal až na 54,6 mld. Sk, tohto roku v januári však opäť prudko stúpol na 63,8 mld. Sk. Vyplýva to z údajov publikovaných Národnou bankou Slovenska (NBS).

Zvýšenie závislosti komerčných bánk od NBS je o to zreteľnejšie, že ho sprevádzal pokles úrokových sadzieb počas celého minulého roka. Centrálna banka od februára minulého roku začala na peňažnom trhu stanovovať jednodňovú sterilizačnú sadzbu, na ktorú si banky ukladajú prebytočné rezervy na jeden deň. Túto sadzbu NBS počas roka postupne znižovala z 8 až na 6,25 percenta p. a. Od mája sa na peňažnom trhu stala referenčnou dvojtýždňová sterilizačná sadzba, ktorá zo svojej začiatočnej úrovne 8,5 poklesla na 8 percent p.a. Analytici rátajú s ďalším poklesom aj v tomto roku.

Jedným z hlavných faktorov, ktorý sa podpísal na zvýšení voľných zdrojov v bankovom sektore, bolo zlepšenie hospodárenia štátu a pozastavenie rastu domáceho zadlžovania vlády. Vláda si totiž od bánk požičiavala na preklenutie schodkov štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu prostredníctvom cenných papierov. Štát tak v minulých rokoch vyhnal úrokové sadzby do výšok neprijateľných pre podniky, keď si požičiaval za 25 až 30 percent ročne.

Na náraste objemu uložených prostriedkov v NBS sa podpísal aj proces reštrukturalizácie a konsolidácie bankového sektora. Veľké, štátom kontrolované banky vzhľadom na ich blížiacu sa privatizáciu nevstupovali do nových úverových vzťahov. Trh úverov na Slovensku do značnej miery ovplyvňuje aj stav podnikovej sféry. Tá je na Slovensku charakteristická vysokou mierou pohľadávok a záväzkov po lehote splatnosti, ako aj vysokým podielom cudzích zdrojov. Podľa expertov sa výrazným problémom javí aj praktická neexistencia kapitálového trhu spolu s nízkou vymožiteľnosťou práva.

V tomto roku možno očakávať zvýšený záujem o bonitné spoločnosti zo strany viacerých bánk. Banky sa tak dostanú do situácie, keď aj pri znížení úrokových sadzieb na úvery si musia prácne zháňať svojich klientov. Zostrený konkurenčný boj na trhu úverov by sa mal prejaviť v ďalšom znížení úrokových sadzieb na úvery, čo by mohli finančne stabilné spoločnosti využiť na reštrukturalizáciu vlastných úverových portfólií.

Komerčné banky sa podľa viacerých bankových analytikov s najväčšou pravdepodobnosťou preorientujú na poskytovanie úverov obyvateľstvu, vzhľadom na očakávaný rast reálnych miezd v tomto roku. Jednou z možností rozvoja úverového trhu v SR je aj rozšírenie poskytovania hypotekárnych úverov, ktoré majú podľa niektorých analytikov veľký priestor na svoj ďalší rast.