Banky sa bránia vyšším odvodom

Autor: Ľudovít Petržala
23.02.2011 (10:30)

Mnohé Európske krajiny ohlásili zvyšovanie bankových odvodov. A najväčšie banky môžu zaznamenať až 24% pokles hrubého zisku. Príjme sa podobný zákon aj na Slovensku a v akej miere? 

Zavádzanie bankovej dane má podporiť Európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý sa má stať v roku 2013 nástupcom Európskeho fondu finančnej podpory (EFSF), inak známeho aj ako „euroval“.
Medzi krajiny, ktoré už zaviedli alebo v blízkej dobe zavedú vyššie bankové odvody, patria Belgicko, Dánsko, Cyprus, Rakúsko, Portugalsko, Maďarsko a Švédsko. Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko už oficiálne zvýšili odvody v priebehu januára.

Finančné domy pôsobiace na viacerých trhoch môžu prísť o značnú časť ziskov. Najtvrdšie to zasiahlo francúzsku banku Crédit Agricole. Tá príde o 24% zisku pred zdanením. Pomyselné druhé miesto obsadila holandská banková skupina ING, ktorá príde o 21% zisku pred zdanením. A aj dánska Danske Bank príde približne o 15% ziskov, ako o tom informoval BvD Bankscope.

V Anglicku sa dokonca pôvodná hranica, ktorá bola stanovená na 0,05% na rok 2011 zvýšila na 0,075%. Toto zvýšenie by krajine malo namiesto 1,7 miliardy libier priniesť až 2,5 miliardy. V Anglicku budú najviac zasiahnuté banky Barclays, Lloys Banking Group a škótska Royal Bank.

Každá krajina má odlišnú úroveň odvodov, ale Európska únia odporúča zaviesť predbežne odvody na úrovni 0,05% z aktív. Podľa Financial Times banky práve najviac kritizujú nejednotnú úroveň zdanenia a aj to, že jednotlivé krajiny to riešili individuálne a nemysleli na globálny kontext, čo viedlo k zvýšeniu duplicitných daňových poplatkov. Doteraz len Francúzsko a Anglicko vytvorilo dohodu o zamedzení viacnásobného zdanenia.

Bankové odvody sa plánujú pravdepodobne zaviesť aj na Slovensku. Otázne je len kedy a v akej miere. Už tu jeden návrh bol, a to zo strany opozície, ktorý však bol zamietnutý. Slovenská banková asociácia (SBA) sa vyjadrila, že považuje opozičný návrh za čisto populistické gesto, ktoré nevedie k zdaneniu zisku bánk, ale samotných aktív klientov bánk. To znamená, že daň by bola odvodom klientov a priamy dopad na cenu vkladov a úverov.

Aj podľa Národnej Banky Slovenska (NBS), ktorá sa vyjadrila pre portál BANKY.sk, má banková daň zmysel najmä v krajinách, kde banky dostali výraznú pomoc. Tiež dodáva, že pokiaľ odvody budú formou direktívy a štáty nedostanú možnosť rozhodnúť sa, tak ani výnos z tejto dane by nemal byť súčasťou štátneho rozpočtu.
 


Tweet