Benzín a nafta začali zdražovať, konflikt pri Hormuzskom prielive môže ceny ešte vyhnať vyššie
Ceny pohonných látok na Slovensku po niekoľkých stabilných týždňoch začiatkom marca opäť vzrástli.
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa počas desiateho týždňa zvýšili ceny všetkých hlavných druhov palív, hoci rast zatiaľ zostal v medziach bežných týždenných výkyvov. Motoristi tak platili za benzín aj naftu najviac od konca minulého roka, napriek tomu však zostávajú ceny palív stále nižšie než pred rokom.
Najvýraznejšie zdražela základná motorová nafta, ktorej cena stúpla o 1,7 centa na priemerných 1,483 eura za liter. Ide o najvyššiu cenu od konca novembra minulého roka. Cena prémiovej nafty vzrástla o 0,8 centa na 1,663 eura za liter. Benzín natural 95 zdražel o 1,3 centa na 1,487 eura za liter, zatiaľ čo prémiové benzíny sa predávali v priemere za 1,680 eura za liter, čo predstavuje nárast o 1,1 centa. Podľa štatistického úradu sa dlhodobý priemerný medzitýždňový výkyv cien pohonných látok pohybuje približne na úrovni plus mínus 1,5 centa za liter.
Aj po aktuálnom zdražení však palivá zostávajú lacnejšie než v rovnakom období minulého roka. Benzín natural 95 je medziročne lacnejší o približne 3,6 percenta, prémiové benzíny o 3,8 percenta a motorová nafta o 2,6 percenta. Lacnejšie sú aj niektoré alternatívne palivá. LPG je medziročne lacnejší o viac než 12 percent a LNG približne o rovnakú hodnotu. Naopak, cena stlačeného zemného plynu CNG je vyššia približne o päť percent.
Aktuálne zdražovanie môže byť len začiatkom širšieho trendu. Podľa analytika finančných trhov spoločnosti XTB Mateja Bajzíka by ceny pohonných látok mohli v najbližšom sledovanom týždni vzrásť ešte výraznejšie. „V ďalšom sledovanom týždni očakávame rast cien PHM v rozmedzí 2 až 7 centov ako reakciu na vysokú geopolitickú neistotu a zvýšené ceny ropy,“ uviedol Bajzík.
Dôvodom je najmä napätie na globálnom ropnom trhu, ktoré sa v posledných dňoch opäť zvýšilo. Cena ropy sa po krátkom upokojení opäť priblížila k hranici 100 dolárov za barel, keď trhy reagovali na incidenty s tankerami a obchodnými loďami v oblasti Hormuzského prielivu. Tento úzky námorný koridor medzi Iránom a Ománom patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy sveta, keďže cez neho prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy.
Geopolitické napätie zároveň zvyšuje riziko výpadkov produkcie v regióne Perzského zálivu. Podľa aktuálnych odhadov by mohlo byť ohrozených približne šesť až sedem miliónov barelov ropy denne, najmä z krajín ako Saudská Arábia, Irak, Spojené arabské emiráty či Kuvajt.
Snahou stabilizovať trh je aj koordinovaná reakcia medzinárodných inštitúcií. Medzinárodná energetická agentúra spolu s členskými štátmi pripravuje možnosť uvoľnenia strategických ropných rezerv, ktoré by mohli dosiahnuť približne 400 miliónov barelov. Celkové núdzové zásoby krajín združených v agentúre pritom presahujú 1,2 miliardy barelov, čo by v prípade potreby mohlo pomôcť kompenzovať výpadky dodávok počas niekoľkých mesiacov.
Ropný trh sa tak podľa analytika momentálne nachádza medzi dvoma protichodnými silami. Na jednej strane stojí geopolitické riziko a hrozba narušenia dodávok z regiónu Perzského zálivu, na druhej strane pripravenosť veľkých ekonomík stabilizovať trh uvoľnením strategických rezerv. Vývoj cien ropy a následne aj pohonných látok bude preto v najbližších týždňoch závisieť najmä od toho, či sa bezpečnostnú situáciu v oblasti Hormuzského prielivu podarí stabilizovať.
Ako pokračoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, dlhodobo nie je možné, aby domáce ceny ignorovali taký výrazný rast cien ropy. Tá pritom nezačala zdražovať až po útoku na Irán. Ešte na začiatku roka sa Brent obchodoval okolo 60 dolárov za barel, v polovici februára bol už na úrovni 70 dolárov a odvtedy sa jeho cena dynamicky vyšplhala až k hranici 100 dolárov za barel.
Dočasné a primerané zásahy do cien môžu mať v čase silného externého šoku podľa Kočiša svoje opodstatnenie. Ak ceny ropy rastú skokovo, vláda sa môže snažiť zabrániť panike, prudkému zdraženiu alebo krátkodobému inflačnému šoku. „Takýto zásah však zároveň deformuje trh a oslabuje cenový signál, ktorý by mal odrážať vzácnosť statku aj reálne podmienky na trhu. Spotrebitelia totiž inak neprispôsobujú svoje správanie novej realite, čo môže v niektorých prípadoch viesť aj k ďalším komplikáciám vrátane nedostatku a nakoniec ešte vyšším cenám,“ uviedol Kočiš.
Ak sa chceme na krízové situácie pripravovať systematickejšie, zmysluplnejšou cestou je podľa neho skôr cielená a dočasná pomoc než plošné stropovanie cien. „Potenciálne dočasné zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty je z ekonomického hľadiska menej deštruktívne než tvrdý cenový strop, pretože cenový signál nedeformuje tak výrazne a zároveň znižuje riziko nedostatku,“ hovorí Kočiš.
Ani toto riešenie však nie je bez nákladov. Predstavuje výpadok príjmov pre verejné financie a zároveň neplatí, že sa celá úľava automaticky a v plnom rozsahu premietne do nižších cien pre konečného spotrebiteľa. „Aj preto je najrozumnejším riešením adresnosť. Teda cielené kompenzácie pre skupiny, ktoré rast cien zasiahne najviac, napríklad pre nízkopríjmové domácnosti,“ dodal Kočiš.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet