Bežní ľudia si už na nehnuteľnosti požičiavajú lacnejšie ako štát
Táto situácia nastáva prvýkrát od rozpadu vlády v roku 2011.
V apríli na finančných trhoch nastala zaujímavá situácia. Dlhodobé úrokové sadzby, za ktoré sa financuje slovenský štát, ale napríklad aj banky, od začiatku roka podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu narástli už o viac ako percentuálny bod. Tým predbehli komerčné retailové sadzby, napríklad na hypotékach, ktoré bývajú bežne vždy vyššie. „Bežní ľudia si tak aktuálne paradoxne požičiavajú lacnejšie, ako minimálne rizikový dlžník, slovenský štát. Naznačuje to, že hypotéky budú musieť ďalej dražieť aj v najbližšom období,“ skonštatoval Lehuta.
Kým výnosy benčmarkových 10-ročných štátnych dlhopisov v apríli vystúpili už nad 1,5 % a sú najvyššie od roku 2014, úrokové sadzby na hypotékach sú podľa Lehutu aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom. Presné čísla zverejní Národná banka Slovenska až o niekoľko týždňov, nie sú ešte známe údaje ani za marec, no za apríl to bude podľa analytika zrejme len okolo 1,1 až 1,2 %. Vo februári to bolo len okolo 1 %.
„Možno tieto dve sadzby vôbec takto porovnávať? Aj áno, aj nie,“ pokračuje ďalej Lehuta. Priemerná maturita štátneho dlhu, na ako dlho si v priemere požičiava štát, je v súčastnosti podľa neho 8,4 roka, pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22 %.
Na druhej strane, mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná, v súčasnom období sa predlžuje, a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, s o niečo dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. „Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné. Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov, vrátane trojročných, ktoré sú benčmarkom pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali,“ povedal Lehuta.
Obdobná situácia vyšších úrokov na štátnom dlhu ako na hypotékach u nás doteraz nakrátko nastala podľa neho len po páde vlády pre spor o euroval koncom roka 2011. „Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, aj keď len dočasný jav. Aj keď doteraz takmer neexistujúci,“ dodal analytik.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet