Boj s lacnými vínami z Latinskej Ameriky je vopred prehratý

09.02.2026 (16:30)

Spotreba vína klesá v celej Európe. Od roku 2020 je to až o 25 percent. Výnimkou nie je ani Slovensko, vinári narážajú na nezáujem mladšej generácie, hoci dôvodov je viac.

Kým vo svete sa za posledných desať rokov znížila spotreba vína a aj jeho produkcia o takmer desať percent, v Európe je tento pokles ešte výraznejší. Prepad spotreby je až o štvrtinu a nelichotivý trend pociťujú aj slovenskí vinári. „Slovensko je malým producentom vína. Rok 2024 bol vo všeobecnosti slabý pre celosvetovú produkciu aj pre Slovensko, ale v roku 2025 produkcia opäť vzrástla, odhaduje sa na 318 000 hektolitrov. To je však stále pod dlhodobým priemerom. Rekordná ročná produkcia dosiahla napríklad v rokoch 2018 a 2022 takmer 380 000 hektolitrov,“ konštatuje Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poisťovaní pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Počasie, nariadenia, aj nezáujem mladých

Z dlhodobého hľadiska je tak podľa Martina Procházku pravdepodobné, že produkcia vína na Slovensku poklesne, pričom poveternostné podmienky majú silný vplyv na jednotlivé roky. „Pokiaľ ide o spotrebu, Slovensko vo všeobecnosti kopíruje dlhodobý trend klesajúcej spotreby vína a alkoholu. Pre rok 2025 sa odhaduje medziročný pokles spotreby vína o 13 % na 635 000 hektolitrov,“ upozorňuje.

Za nelichotivým vývojom pre vinárov stojí niekoľko faktorov. „Hlavným dlhodobým trendom je pokles spotreby alkoholu na celom svete. EÚ je veľmocou v oblasti výroby vína, ktorá predstavuje 60 % celosvetovej produkcie. Ponuka v súčasnosti prevyšuje dopyt, čo vyvíja tlak na vinárov,“ konštatuje. Pociťujú to najmä veľkí výrobcovia vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Tieto tri krajiny pritom zodpovedajú za takmer polovicu celosvetovej produkcie. „Pandémia koronavírusu nás prinútila obmedziť návštevy reštaurácií, ale to nie je rozhodujúci faktor. Najmä mladšia generácia jednoducho netrávi toľko času v krčmách, kluboch alebo diskotékach a nekonzumuje toľko alkoholu ako predchádzajúca generácia. Zo sociálneho hľadiska je to v istom zmysle dobré, ale už teraz to má nepríjemný vplyv na vinárov a poľnohospodárov. Slovenskí vinári si však zachovávajú lojalitu - pokles spotreby je výraznejší najmä v prípade dovezených vín,“ dodáva Martin Procházka.

Oslabená konkurencieschopnosť

Agrárny sektor na Slovensku často dopláca na nedostatok inovácií, no ako pripomína odborník, v prípade vinárskeho priemyslu je to komplikovanejšie. „Ide predsa len o odvetvie, ktoré si zakladá na tradícii, vrátane výrobných metód. Práve jedinečnosť chuti, charakteru a príbehu produktu umožňuje malým vinárskym krajinám v strednej Európe prezentovať sa za hranicami a nájsť si svoje miesto na trhu,“ podotýka. Malí vinári môžu reagovať na zmeny v správaní spotrebiteľov oveľa flexibilnejšie ako veľkí výrobcovia. „Možno očakávať, že spotrebitelia budú piť menej často, ale budú požadovať vyššiu kvalitu a lepší zážitok. Na to by sa mali malé vinárstva zamerať. Súťažiť v kategórii lacných vín, najmä z Latinskej Ameriky, je od začiatku prehratý boj,“ upozorňuje Martin Procházka.

Vinársky sektor v Európe už dlhodobo bojuje s prísnymi reguláciami zo strany Európskej únie. Tá na klesajúci dopyt ohlásila podporný plán, ktorý sa však týka hlavne dotácií na trvalé vyklčovanie viníc. Vo Francúzsku sa na financovanie vyklčovania vo výške 4 000 eur na hektár vyčlení 130 miliónov eur. Toto opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na Taliansko a Španielsko, má za cieľ obmedziť ponuku v dôsledku klesajúceho dopytu. Vo Francúzsku sa v dôsledku tohto opatrenia nedostane na trh 1,5 milióna hektolitrov vína, čo je však stále len 10 % odhadovaného prebytku ponuky v roku 2025. Francúzsko pritom už stratilo post najväčšieho európskeho producenta vína a uvoľnilo tak miesto Taliansku.

Na druhej strane, dohoda EÚ s MERCOSUR o voľnom obchode umožní aj lacnejších výrobkov vstup na európsky trh, vrátane vína. „V segmente lacných vín sa očakáva pokles dovozných cien, ale v segmente drahších vín je to diskutabilné. Kvalitné vína z Latinskej Ameriky majú totiž svoje špecifické chute, ktoré Európanom nemusia vôbec vyhovovať,“ hovorí Martin Procházka. Vernosť zákazníkov domácej produkcii je podľa neho relatívne vysoká. Aj preto by mali vinári dohodu EÚ s MERCOSUR vnímať ako príležitosť, keďže trhy v tejto oblasti boli chránené vyššími clami ako trhy v Európe.
 


Tweet