Byrokracia v rúšku ochrany spotrebiteľa

Autor: redakcia
26.08.2009 (16:50)

Ministerstva financií pripravilo návrh zákona o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu, ktorý by mal platiť od začiatku roka 2010. Ten hneď vyvolal negatívnu reakciu slovenských bánk a ich asociácie.

Čo návrhu zákona banky vyčítajú sa portál www.banky.sk pokúšal dozvedieť od jednotlivých bánk, ale aj od predstaviteľov Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Bankárom prekáža v návrhu zákona najmä jeho nejasnosť v oblasti financovania nového Úradu pre ochranu finančného spotrebiteľa, vágne formulácie pri definovaní povinností finančných ústavov, zvyšovanie byrokracie a neúmerne finančné zaťaženie licencovaných finančných subjektov (zväčša bánk).

Ladislav Unčovský, výkonný riaditeľ SBA vysvetľuje, že nie sú proti vzniku nového úradu, ale majú voči jeho činnosti isté výhrady. Časť činnosti úradu v podobe vzniku finančného ombudsman je podľa neho nevyhnutná najmä preto, aby boli lepšie chránení klienti nelicencovaných subjektov, čo sú napríklad poskytovatelia rýchlych pôžičiek a splátkových úverov. Na druhej strane napríklad inšpekčná činnosť úradu je podľa neho duplicitná. „Už dnes existujú inštitúcie, ktoré môžu a majú vykonávať inšpekčnú činnosť,“ hovorí. V Národnej banke Slovenska napríklad existuje útvaru dohľadu nad finančným trhom, ale jeho primárnou úlohou je zabezpečenie stability finančného trhu. Ochrana spotrebiteľa je jeho okrajovou činnosťou. Na druhej strane bankový sektor v spolupráci s SBA robí pre ochranu klientov vlastné kroky. „Vytvorili sme etický kódex, ktorým sa riadia naši členovia, zaviedli sme inštitút bankového ombudsmana, realizovali sme prieskum finančnej gramotnosti, spustili sme projekt finančného vzdelávania. V súčasnosti napríklad pripravujme pre klientov pravidla pre jednoduchší presun medzi účtami,“ vymenúva Unčovský.

Podstatnejšou vecou je otázka financovania nového úradu a ďalších inštitúcii, ktoré majú vzniknúť podľa nového zákona. Celý systém ma byť financovaný čiastočne zo štátneho rozpočtu a čiastočne z príspevkov od licencovaných subjektov. Tretí zdroj by mali byť vlastné príjmy Národnej akadémie finančného vzdelávania z poplatkov za účasť na vzdelávaní. „Tieto zdroje opäť prídu od finančných inštitúcií,“ vysvetľuje Unčovský. Podiel štátu na financovaní nových inštitúcií a dvoch fondov- Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií- sa podľa návrhu ministerstva v prvom roku bude pohybovať na úrovni 44 percent. Podiel príspevkov od licencovaných subjektov bude až 54 percent, z ktorých podstatnú časť budú tvoriť príspevky bánk (viac ako 70 percent). To je podľa SBA veľmi nespravodlivé. Unčovský to dokladá aj číslami. Podľa NBS v roku 2008 dohľad prijal celkovo 871 sťažností klientov na dohliadané subjekty, pričom sťažnosti na banky tvorili necelých 15 percent. Aj podľa špeciálnej komisie pre oblasť ochrany spotrebiteľa zriadenej ministerstvom spravodlivosti smeruje väčšina prejednávaných sťažností voči finančným inštitúciám práve k nelicencovaným subjektom. „Preto chceme, aby financovanie bolo transparentnejšie a odrážalo aj skutočnosť, že bankový sektor má vytvorený špeciálny program ochrany klienta,“ dodáva Unčovský.