Časť slovenskej populácie sa o investovaní radí s chatbotmi a umelou inteligenciou
Súčasná ekonomická situácia spôsobuje dodatočný tlak na rozpočty spotrebiteľov, keďže zvýšená inflácia a pokles reálnych miezd priniesli obmedzovanie spotreby a tvorby úspor.
Zatiaľ čo spotreba domácností vlani v reálnom vyjadrení rástla, už v prvom polroku tohto roka sa tento trend podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka otočil a domácnosti obmedzovali svoje nákupy. Dôvodom bol najmä spomínaný pokles reálnych miezd, ale aj vyčerpanie úspor vytvorených v čase pandémie či obmedzenie tvorby nových úspor.
V prieskume agentúry Imas pre Slovenskú sporiteľňu 21 % respondentov uviedlo, že sa cítia silne ovplyvnení rastúcimi cenami. Štyridsaťtri percent označilo, že sa cítia súčasnou situáciou zasiahnutí čiastočne. Spomedzi jednotlivých vekových skupín prevažoval negatívny vplyv vo vekovej kategórii nad 60 rokov, čo je podľa analytika aj dôsledkom oneskorenej valorizácie dôchodkov a inej skladby spotrebného koša.
V priemere si Slováci v tomto roku mesačne odložia 125 eur. Asi 17 % označilo, že si dokáže odložiť viac než v časoch pred pandémiou, približne polovica odkladá rovnakú sumu, necelá tretina respondentov sporí menej. Viac si sporia najmä mladí, kde túto možnosť označila až štvrtina z nich, čo môže byť spojené s prirodzene rýchlym nárastom príjmu napríklad pri prechode zo štúdia do pracovného života a svižnejším kariérnym rastom v prvých rokoch.
Posledné tri roky spojené s početnými výzvami zvýšili povedomie o dôležitosti rezervy, keď už od vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich tvorbu rezerv za veľmi dôležité. Z 31 % v roku 2019 na 43 % v roku 2020. Tento zvýšený podiel odpovedí sa udržal až do roku 2023, keď 44 % respondentov považuje tvorbu rezervy za veľmi dôležitú a ďalších 42 % za skôr dôležitú.
Súvisí to aj s dôvodmi sporenia. Asi 9 z 10 sporiteľov si odkladá peniaze bokom pre prípady núdze či ako rezervu, polovica pre potreby na dôchodku a 44 % odkladá na vzdelávanie detí a ich štart do dospelosti. Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet, dlhodobo si drží prvenstvo okolo 70 % respondentov. Na druhom mieste na držia formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet. Rastúcej obľube sa teší tradičné investovanie, kde svoje peniaze odkladá takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov.
Podľa prieskumu sa takmer polovica respondentov pri rozhodovaní o osobných financiách spolieha na online zdroje, napríklad webstránky s investičnými a biznis témami. Dôležitú úlohu zohráva aj rodina s podielom 38 %, spolu s bankovými pracovníkmi s podielom 36 %. Zaujímavosťou podľa analytika je, že 5 % respondentov sa o investovaní radí s chatbotmi a systémami, ktoré používajú umelú inteligenciu.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet