Česi zvládajú osobné bankroty lepšie než Slováci
Osobný bankrot na Slovensku a v Českej republike sa líši. Slovenský systém osobného bankrotu je v porovnaní s českým podľa Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) výrazne benevolentnejší, čo podľa nich spôsobuje, že ho dlžníci často zneužívajú a veritelia sa k svojim peniazom takmer vôbec nedostanú.
Na Slovensku stačí, ak je osoba platobne neschopná, teda neschopná splácať aspoň jeden svoj dlh po dobu dlhšiu ako 180 dní, a má aspoň jednu exekúciu trvajúcu viac ako rok. Kľúčovým kritériom má byť poctivý zámer dlžníka riešiť svoju situáciu. V praxi ho však netreba aktívne dokazovať, pokiaľ to výslovne nenamieta veriteľ.
Dlžník teda môže podať prehlásenie . Ak takýto majetok nemá, veritelia nezískajú žiadne prostriedky. Prezident inkasnej asociácie Martin Musil upozorňuje, že len minimum prípadov je riešených cez splátkový kalendár, ktorý by umožňoval veriteľom aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok. Podľa neho by mal byť práve tento model preferovaný, pretože stanovuje povinnosť uhradiť aspoň 30 % dlhu.
Podľa viceprezidenta ASINS Pavla Jakubova je slovenský model natoľko voľný, že umožňuje oddlženie takmer každému bez reálnej kontroly príjmov alebo splácania. „Systém je zneužívaný a nevedie k reálnemu splácaniu dlhov,“ konštatuje Jakubov.
V Českej republike je osobný bankrot postavený na odlišných princípoch. Dlžník musí mať aspoň dvoch veriteľov a byť nesolventný viac ako 30 dní. Proces oddlženia trvá štandardne tri roky. Hoci aj český systém prešiel zmenami v prospech dlžníkov, napríklad zrušením povinnosti splatiť minimálne 30 % dlhu či skrátením trvania oddlženia z piatich na tri roky, stále si zachováva dôležité ochranné prvky pre veriteľov.
Kľúčovým rozdielom oproti Slovensku je dôkladná kontrola poctivého zámeru dlžníka počas celého trvania osobného bankrotu. Dlžník v Česku musí pravidelne, každých šesť mesiacov, predkladať prehľad príjmov a hlásiť všetky mimoriadne zárobky. Zároveň je chránený nezabaviteľným minimom, ktoré mu zabezpečuje dôstojnú životnú úroveň.
Jakubov hodnotí český model ako efektívnejší a vyváženejší. „V Česku je cieľom zabezpečiť primeranú ochranu nárokov veriteľa s prihliadnutím na príjem dlžníka. Dôsledná kontrola poctivého zámeru zaručuje, že systém slúži tým, ktorí sa naozaj snažia svoju situáciu riešiť,“ povedal.
Zatiaľ čo Slovensko umožňuje prakticky okamžité oddlženie bez ohľadu na snahu a možnosti dlžníka, český prístup stavia na zodpovednosti a dlhodobom dozore. Výsledkom je väčšia miera vymožiteľnosti dlhov a menší priestor na zneužívanie systému. Kým jeden model zlyháva v ochrane veriteľov, druhý hľadá rovnováhu medzi pomocou a zodpovednosťou.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet