Chorvátska vláda zvažuje možnosti obmedzenia rastu deficituje len inflácia, ale aj cenovástabilita

Časy japonského hospodárskeho zázraku dávno pominuli. Za posledných 10 rokov zaostalo Japonsko za celosvetovým rastovým trendom o 20 %. Uvádza to dnes v denníku Handelsblatt prezident mníchovského Ústavu pre hospodársky výskum IFO a profesor Univerzity Ludwiga Maximiliana Hans-Werner Sinn. Japonské domácnosti sporia veľmi silno a firmy investujú primálo. Paradoxne sa v Japonsku medzi čistých sporiteľov dostali aj podniky. Nemajú záujem o úspory rodín, ktoré by mohli premeniť na investície, ale samotné financujú zo svojich prostriedkov kapitálový trh. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) japonské podniky a domácnosti dosiahli vlani prebytok úspor nad investíciami, ktorý predstavoval 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je mimoriadne neželateľný výsledok. Len malá časť úspor sa premieňa na investície v zahraničí, 8,2 % z nich sa použilo na krytie nového zadlženia, ktoré vytvára štátny rozpočet. Podľa Sinna by sa Japonsku v súčasnosti darilo lepšie, keby malo infláciu. Ak sa však niekto ocitne v kríze likvidity, nemôže v nej navodiť inflačný vývoj, v nijakom prípade nie prostriedkami peňažnej politiky. Jedinou reálnou možnosťou Japonska, ako sa dostať z deflácie, je devalvácia vlastnej meny. Tú môže japonská centrálna banka realizovať kedykoľvek, keď začne tlačiť nové jeny a keď ich na devízových trhoch použije na nákup dolárov. Devalvácia by posilnila dopyt zo zahraničia a bezprostredne by pomohla hospodárstvu. Niekoľkými ďalšími krokmi by sa potom podarilo dosiahnuť oživenie investícií. Japonský problém spočíva teraz v tom, že sporiaci majú aj za novej vlády v parlamente väčšinu. Nový premiér je z Liberálnodemokratickej strany a tú práve podporujú vrstvy japonského obyvateľstva, ktorých deflácia nepoškodzuje, ale naopak, prosieva im, lebo rozmnožuje ich reálne bohatstvo. Politika devalvácie sa preto nedá zrealizovať. Takto je to teraz a ešte viac to bude platiť v budúcnosti, lebo rýchlo starnúca populácia krajiny vedie k tomu, že váha sporiteľov bude čoraz viac rásť. Podľa Sinna japonskú chorobu treba veľmi vážne posudzovať aj v Európe. Aj Nemecko je kapitálovo dobre vybavené a otázka prestarnutosti jeho obyvateľstva sa dostáva čoraz viac do popredia. Japonský príklad ukazuje, že nebezpečenstvo pre národnú ekonomiku sa nespája len s infláciou, ale aj so strnulou politikou cenovej stability. Prijateľné vyváženie oboch nebezpečenstiev nikto nepozná. To, že Európska centrálna banka (ECB) je povinná starať sa o cenovú stabilitu (v EMÚ), vzhľadom na japonské skúsenosti treba brať na vedomie s obavami.

Copyright©2001TASR.