Cieľom je pomáhať ľuďom zlepšovať zdravie

21.04.2021 (11:00)

Termín odovzdávania prihlášok sa blíži a Ty zrejme surfuješ po weboch vysokých škôl a ich študijných odboroch. Možno hľadáš študijný odbor a možno sa len potrebuješ utvrdiť vo svojom výbere. Ak Ti však učarovali prírodné vedy, si zástancom ekologickej výroby, zdravých potravín, alebo Ťa láka vývoj nových materiálov, či dokonca kreatívny proces výskumu nových liečiv, si na správnom URL. Zanietených FCHPT víta. Otvorí Ti cestu k odbornosti, kariére, medzinárodnému uplatneniu a ktovie, možno aj vlastným patentom. Je len na Tebe, ako ponúkané možnosti využiješ. Inšpiruj sa úspešnými absolventmi FCHPT. A ich kariérnymi príbehmi.

S absolventom Fakulty chemických a potravinárskych technológií STU - Dr. Ľubošom Remeňom, Associate Director a Principal Scientist v oblasti medicinálnej chémie - hovoríme o jeho kariérnej ceste a práci pre firmu IDORSIA vo Švajčiarsku. Tá je vo svete farmaceutického výskumu renomovanou výskumnou spoločnosťou. Ľuboš Remeň pracuje ako medicinálny chemik v multidisciplinárnom tíme pozostávajúceho z odborníkov v oblasti chémie, biológie, biochémie, farmakológie a iných oblastí prírodných vied, špecializujúcim sa na výskum nových liečiv pre srdcovocievne a fibrotické ochorenia.

Ste absolventom FCHPT STU, odborníkom v organickej chémii, dnes vedeckým pracovníkom vo farma-výskume, mentorom študentov univerzity v Bazileji... ako vnímate svoj štart do profesie, prípravu na svojej alma mater?

Ak to môžem teraz spätne posúdiť, myslím, že som bol po štúdiu na CHTF slušne pripravený. Štruktúra štúdia, akú si pamätám, bola dobrá – začali sme všeobecnou chémiou, pokračovali špecializáciou v organickej chémii a neskôr, po ukončení doktorandskej práce v tomto istom odbore, sme už mali veľmi dobré vedomosti. Mal som šťastie na mnoho veľmi dobrých, kvalitných pedagógov, ktorí boli zároveň aj osobnosťami. Ak si môžem dovoliť komentovať to dnes, povedal by som, že mnohí z nich by boli obstáli aj v zahraničnej konkurencii.

Vy ste si hneď po maturite vybrali organickú chémiu?

Študoval som na gymnáziu, bavili ma prírodné vedy a to bol dôvod, prečo som šiel študovať na FCHPT (vtedy CHTF). Keď som si ju vyberal, vedel som len, že ma to baví, ale samozrejme som nevedel, že moja dráha povedie do medicinálneho výskumu. Máte knowhow, viete nakresliť molekulu z atómov – navrhnúť spôsob, ako sa dá syntetizovať, dôkazy, analýzy – to mi prišlo najkreatívnejšie z oblastí chemického sveta a samozrejme som mal šťastie na pedagógov, ktorí vo mne vzbudili záujem. Ako som už spomenul, na fakulte som po štúdiu zostal a robil som si doktorandúru na katedre organickej chémie. A potom to už bol len krok k medzinárodnej spolupráci a novým profesionálnym príležitostiam.  
 

Sme teda konkurencieschopní?

Neprináleží mi hodnotiť kvalitu dnešného vysokoškolského štúdia, pretože mám iba útržkové informácie, ktoré pravdepodobne nie celkom vystihujú súčasnú realitu. Poznám zopár veľmi schopných mladých ľudí, ktorí sa po skúsenostiach zo zahraničia vrátili na rôzne posty na vysokých školách. Verím, že títo sa budú snažiť zužitkovať svoje skúsenosti a aplikovať ich v študijnom procese a v akademickom výskume. Ja som ale pevne presvedčený, že veľmi veľa záleží na konkrétnych študentoch. Na ich záujme, na poctivom štúdiu, spôsobe myslenia, kreatívnom prístupe, kde a aké praktiká absolvovali, s akými výsledkami... To všetko môže zohrať svoju úlohu v konkurenčnom prostredí. Treba si uvedomiť, že vedomosti sú sila, vedomosti sú moc a vedomosti sú zodpovednosť! A vedomosti nie sú zadarmo – treba ich nadobudnúť poctivým štúdiom a zodpovedne a eticky s nimi narábať. A aj to sa musíme naučiť počas vzdelávania.

Globalizácia umožnila nielen uchádzať sa o prácu, ale aj vyhľadávať informácie na nete. Globalizácia znamená obrovské šance, ale aj úžasnú konkurenciu. Keď naša firma vypíše novú pozíciu chemika, tak za 48 hodín máme približne 100-120 uchádzačov z celého sveta. Filter je veľmi prísny a na pohovor pozveme len 5- 10 ľudí.

Z tohto pohľadu ma mrzí téma plagiátorstva, ktorá sa prehnala médiami a spoločnosťou a zaregistrovali sme ju aj tu. Objavuje sa síce z času na čas aj v iných krajinách, ale nie s takou vehemenciou. V súčasnosti je to dôležitá téma a veľmi negatívne môže ovplyvniť renomé študentov, ktorí do svojho štúdia vložili nemálo úsilia, poctivej práce, času a financií. Títo si zaslúžia šancu dostať kvalitné vzdelanie, byť pyšní na ich stupeň vzdelania a na ich investíciu. To je ich vizitka, keď sa uchádzajú o kvalifikované zamestnania a ich vstupenka do profesionálneho života, kdekoľvek na svete sa rozhodnú pracovať a žiť. Nechcem sa samozrejme dotknúť žiadnej univerzity, a už vôbec si nemyslím, že je to problém FCHPT. Čo chcem povedať, je, že plagiátorstvo treba odsúdiť vo všetkých jeho formách a na všetkých úrovniach. Od študentov, jednotlivých ústavov, cez vedenie fakúlt až po predstaviteľov dekanátov a rektorátov. Je to v záujme mladých ľudí, ktorí majú ambíciu investovať do svojho vzdelania. A je to aj v záujme celej spoločnosti produkovať odborníkov, ktorí dokážu v budúcnosti prevziať zodpovednosť a zlepšiť nám kvalitu života. Ja si myslím, že je to nielen zodpovednosť, ale aj povinnosť všetkých predstaviteľov vzdelávacieho systému Slovenska.

Ako sa podarilo presadiť v takej konkurencii Vám? Ako ste presvedčili? Čo by ste študentom poradili?

Zrejme kombináciou viacerých faktorov. Okrem študijných výsledkov som bol jazykovo vybavený a už počas doktorandúry som sa dostal do Nemecka na tri rôzne študijné pobyty. V čase, keď som končil doktorandúru, mal profesor Vasella z ETH Zürich prednášku na našej fakulte v Bratislave. Vedúci mojej doktorandskej práce profesor Gracza mi s ním zorganizoval stretnutie. Bolo to akési neformálne interview, na ktorom sme diskutovali o mojej doktorandúre a ktoré on využil aj na širšiu chemickú diskusiu so mnou. Po nejakom čase mi z Zürichu oznámil, že môžem u neho nastúpiť ako postdoktorand. Dôležitým faktorom bola určite aj kvalita mojej doktorandskej práce a to, že som s ním bol schopný odborne diskutovať v nemčine. Hoci v jeho skupine bola spoločným jazykom angličtina, v ktorej som sa musel po príchode do Zürichu zlepšiť. Ak to môžem spätne hodnotiť, jeho cieľom bolo mať okolo seba rôznorodý tím, z rôznych kontinentov, jazykov, kultúr a pohľadov. Svojim študentom, doktorandom či postdoktorandom chcel sprostredkovať určitú pestrosť názorov, myslenia a riešení. Štúdium a doktorandský pobyt na FCHPT ma však veľmi dobre pripravili, čo sa týka logiky, spôsobu premýšľania a prístupu k hľadaniu riešení. V konečnom dôsledku som presvedčený, že záujem učiť sa, chcieť sa zlepšovať, byť zvedavý, rozmýšľať nad problémami, usilovne pracovať a tvorivo si poradiť aj s neúspechmi, bolo to, čo on veľmi oceňoval na študentoch bez ohľadu na to, z akej krajiny prišli.

Takže pobyt na ETH bol dobrý odrazový mostík pre Vašu ďalšiu kariéru v Švajčiarsku...

Ja myslím, že rozhodne áno. ETH je jedna z najkvalitnejších vysokých škôl na svete, dlhodobo v TOP 10 a číslo jedna v kontinentálnej Európe. S týmito referenciami, a samozrejme s potrebnou dávkou šťastia, som získal miesto medicinálneho chemika vo firme Actelion Pharmaceuticals. V tom časte to bola relatívne malá farmaceutická firma, ktorá sa špecializovala na výskum a vývoj liekov na zriedkavé neliečiteľné choroby. Jej veľké ambície a inovatívna filozofia ma nadchli. Keď som začínal, mala okolo 200 zamestnancov, z toho 8 chemikov. Úspech firmy bol neskutočný, bez preháňania. Myslím, že v rokoch 1997-2017 to bola najrýchlejšie rastúca biotechnologická firma na svete. Ja som nevýslovne vďačný za to, že som mohol byť súčasťou tohto neuveriteľného príbehu. Pre mňa to bolo obrovské obohatenie, šťastie, ale aj určitá satisfakcia, že so vzdelaním, ktoré som dosiahol, som sa v nej uplatnil a snáď trochu aj prispel. Firma Actelion priniesla na trh revolučné lieky na PAH – pulmonálna arteriálna hypertenzia – v tom čase ľudia s touto diagnózou mali pred sebou 2-3 roky života. Neexistovali lieky v tabletkovej forme, žiadna alternatíva. Dnes výsledky vtedajšej práce doslova zachraňujú ľuďom životy. Po 20 rokoch, keď mala firma Actelion približne 2700 zamestnancov a niekoľko ďalších liekov na PAH a iné ochorenia na trhu, bola kúpená firmou Johnson&Johnson. Výsledkom tejto akvizície bol aj vznik novej firmy s názvom IDORSIA Pharmaceuticals, v ktorej teraz pracujem.

Teraz pracujete v skupine zameranej na srdcovocievne a fibrotické choroby. Začínali ste ako medicinálny chemik a vedúci laboratória s tímom 2-3 ľudí, dnes ste jedným z lídrov tímu špičkových vedcov - chemikov, biológov, biochemikov a iných z rôznych kútov sveta... na čom pracujete? Môžete nám aspoň naznačiť?

Našou úlohou je dizajnovať nové molekuly, ktoré majú potenciál stať sa novým liečivom. Dlhodobým cieľom je objaviť inovatívne lieky pre pacientov trpiacich ťažkými (často neliečiteľnými) chorobami a prispieť tak k zlepšeniu ich zdravia a kvality života.

Výstižná odpoveď. Ale predsa len sa žiada k nej čo to pridať.

Náš tím pozostáva z 15 až 20 ľudí, a niekedy aj 50tich, veľkosť tímu je daná potrebami a prioritami projektu. Ako ste spomenuli, naša skupina sa sústreďuje na srdcovocievne a fibrotické ochorenia. Úlohou výskumného tímu je objaviť nové molekuly, ktoré majú potenciál stať sa novým liečivom. Tu by som chcel zdôrazniť ten podstatný detail, že úlohou farmaceutického výskumu je objaviť nové molekuly, nie nové lieky. Cesta od kvalitnej molekuly k dobrému lieku je ešte veľmi dlhá a vyžaduje kompetencie profesionálov v rôznych oblastiach klinického vývoja. Ja som jeden z lídrov interdisciplinárneho tímu vo výskume a v ňom som zodpovedný za všetky aspekty súvisiace s dizajnom, syntézou a charakterizáciou našich novoobjavených molekúl. V praxi to znamená vedenie tímu organických chemikov zodpovedných za samotnú syntézu. V rámci chémie máme v tímoch ale aj odborníkov na fyzikálnu a analytickú chémiu, skupinu zodpovednú za meranie rôznych fyzikálno-chemických vlastností molekúl. Máme profesionálov na molekulové modelovanie a kvantovo-chemické výpočty a simulácie, ako aj na aplikácie umelej inteligencie v medicinálnej chémii. Mojou zodpovednosťou ako projektový líder je ale aj interakcia s kolegami z iných vedných oblastí – biológovia, farmakológovia, odborníci na metabolizmus a mnoho iných. Som zodpovedný aj za patentovanie našich molekúl. V skratke sa dá povedať, že jednou z mojich klúčových kompetencií je garantovanie produktívnej a trasparentnej spolupráce v rámci spomenutého heterogeného tímu a patentová ochrana nášho intelektuálneho vlastníctva.

Bohužiaľ sa s Vami nemôžem rozdeliť o detaily našej práce, ale dovoľte mi aspoň naznačiť, že portfólio našej výskumnej skupiny je veľmi pestré. Cieľom je nielen nachádzať nové, inovatívne riešenia pre staré problémy, ale aj adresovať nové problémy, na ktoré zatiaľ neexistujú uspokojujúce riešenia. Ako vidno, je na to treba vedcov s kompetenciami v rôznych prírodovedných a špeciálne chemických oblastiach. Myslím, že štúdium na FCHPT môže byť dobrý prvý stupeň prípravy na vstup do tohto pestrého vedeckého sveta.

Čo si myslíte o nanočipoch ? To je najnovší trend a budúcnosť medicíny?

Ja nie som ani lekár, ani odborník na nanotechnológie a teda sa nemôžem k tomuto fundovane vyjadriť. Ale myslím, že môžeme s určitou istotou povedať, že nanočipy resp. digitalizácia všeobecne, budú hrať doležitú úlohu aj v medicíne. Nakoniec, už existuje aj niekoľko reálnych aplikácii nanotechnológii v medicínskom svete.

Keď sme ale pri téme medicíny budúcnosti, dovoľte mi spomenúť personalizovanú medicínu. V tejto súvislosti sa už teraz vo výskume učíme. Meriame konkrétne biomarkery a reakcie organizmov na génovej úrovni. Celá úvaha a stratégia je založená na predpoklade, že to, čo sa učíme vo výskume a v preklinickom svete, sa potom prenesie do humánneho sveta. Neskôr sa bude možno môcť povedať, že napr. ľudia s kombinácou génou xzy, dostanú jednu liečbu a iní pacienti s identickou diagnózou, u ktorých reagujú iné gény, dostanú inú liečbu. Biomedicína, biofyzika, biochémia a podobné vedné odbory patria medzi vedy s výrazným potenciálom do budúcnosti, o tom niet pochýb. Ale chemici vždy budu tí, ktorí budú musieť nové, kvalitné molekuly vymyslieť a syntetizovať.

Vráťme sa v súvislosti s povedaným k súčasnosti, k vysokoškolskému štúdiu. Odporúčate študentom nájsť si priestor na prax, aj keď im to momentálne nastavenie systému vysokoškolského štúdia neumožňuje vo väčšom rozsahu?

Jednoznačne. Seriózne praktiká sú v trvaní 6 mesiacov – v takom časovom horizonte sa dá niečo spraviť a naučiť, poprípade sa zdokonaliť v jazyku, ak je praktikum v zahraničí. Ideálne by boli dokonca až ročné stáže, tie by sa potom určite odrazili aj na ďalšom štúdiu a boli by vynikajúcim východiskom pre ďaľšie uplatnenie. Som presvedčený, že aj keď by to stálo zvýšené úsilie pre študenta, individuálny plán, možno skúšky v predtermínoch a podobne – určite by to bolo neskôr ich konkurenčnou výhodou. Ja osobne sa vždy, keď mám miesto na prax, obraciam aj na FCHPT s ponukou.

Má študent aj iné možnosti, získať praktické skúsenosti alebo radu odborníka z praxe?

Jednou z možností sú diplomové práce. Ale keďže farmaceutický výskum je veľmi citlivý sektor z pohľadu intelektuálneho vlastníctva a patentov, študenti musia prísť do firmy a odrobiť si diplomovku v nej. Striktne sa tu však dodržiava dohoda o mlčanlivosti, dokonca aj prezentácia a samotná obhajoba je tajná.

Druhou možnosťou je mentoring program, aký funguje napríklad na farmaceutickej fakulte v Bazileji. Študenti, ktorí ukončia bakalárske štúdium, majú možnosť prihlásiť sa do tohto programu. Fakulta kontaktuje ľudí vo firmách, hlavne v medicinálnej oblasti, ktorí sú potom ich mentormi. Je to 1:1 a vždy na rok. Už zopár rokov takto sprevádzam študentov praktickými radami. Študent, študentka príde párkrát (5-6 krát) do firmy a ja im vysvetlím a ukážem, čo robí v našej firme napríklad farmaceut. Alebo aké sú možnosti pre chemikov, biológov, farmakológov, odborníkov na formulácie a metabolismus, že potrebujeme patentových právnikov a podobne... tam sa nerieši žiadna raketová veda, je to v úrovni odbornej konzultácie a je to obojstrane prospešné. Pre každú firmu je dôležité nestratiť kontakt s mladými luďmi, pretože dnešní študenti sú lídrami zajtrajška. Ich myslenie je výrazne odlišné od nášho a my sa môžeme od nich veľa naučiť. A vďaka získanému prehľadu počas mentoringu sa študent(ka) ľahšie „nájde“ v odbore a zvolí svoju špecializáciu. Bolo by vynikajúce, keby sa podobný program podarilo naštartovať aj na Slovensku.

Na záver som Vám ešte dlžný odpoveď na Vašu predchádzajúcu otázku, čo by som mohol študentom poradiť.

Moja skúsenosť je, že neexistuje žiadna univerzálna rada a asi žiadna správna alebo nesprávna cesta. Ja myslím, že je dôležité študovať to, čo nás baví. Venovať sa niečomu, z čoho máme radosť a čo nás napĺňa. Robiť to poctivo, zodpovedne, byť zvedavý a pripravený stále sa učiť nové veci. Súčasťou nášho vzdelávania a procesu učenia sú aj neúspechy. Tie sa často nespomínaju, ale sú samozrejmou súčastou cesty za úspechmi. Neúspech nie je protiklad úspechu, je jeho súčasťou a preto každý úspech aj trochu bolí. A asi musí, inak by sme si ho adekvátne nevážili. Úspech a kvalita sú vecou usilovnosti, kompetencie a talentu. Takže každý usilovný človek môže nadobudnúť znalosti a schopnosti a rozvinúť tak svoje talenty. Treba iba chcieť.

Dnešná doba našťastie ponúka mladým študentom veľmi veľa možností pobytov a stáži v iných krajinách a iných kultúrach. Rešpektovať schopnosti a znalosti iných a učiť sa od nich je cesta, ktorá nás dovedie k poznaniu a uznaniu. Rešpekt je jazyk, ktorému rozumejú všetci ľudia na svete.

www.najlepsiaskola.sk
 


Tweet