Čína diktuje pravidlá novej surovinovej éry
Tradičné hrozby pre energetickú bezpečnosť, ktoré kedysi predstavovali výpadky ropy či plynu, dnes dopĺňa nová a možno ešte vážnejšia slabina – závislosť od Číny pri spracovaní kritických minerálov.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom hodnotení globálnych energetických vyhliadok varuje, že v tejto oblasti sa skoncentrovala moc do rúk jednej krajiny v miere, akú svet nezažil ani pri rope. Podľa najnovších údajov je Čína dominantným spracovateľom devätnástich z dvadsiatich strategických minerálov, s priemerným trhovým podielom okolo 70 %. Ešte dôležitejšie než samotná miera dominancie je to, že sa rozprestiera naprieč celým spektrom strategických odvetví – od energetiky a digitálnej infraštruktúry až po obranný priemysel. Čínska kontrola pokrýva prakticky celý spracovateľský reťazec kľúčových surovín, ktoré tvoria základ zelenej, digitálnej aj bezpečnostnej transformácie.
V oblasti surovín pre batérie, elektrické siete a OZE má Čína pod kontrolou takmer celý reťazec spracovania grafitu, mangánu, kovov vzácnych zemín či kobaltu. V segmente technologických surovín pre čipy a dátové centrá spracúva väčšinu kremíka, gália, telúru či germánia, teda materiálov, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj umelej inteligencie a moderných polovodičov. A aj v obrannom priemysle dominuje pri spracovaní molybdénu, titánu a vanádu, bez ktorých sa nezaobídu moderné zliatiny, letectvo ani vojenské systémy.
Z tejto perspektívy je zrejmé, že čínska kontrola nad spracovaním kritických minerálov nie je len ekonomickou otázkou, ale stáva sa geopolitickým nástrojom. Európska únia, ktorá deklaruje snahu o strategickú autonómiu, čelí hlbokej závislosti v oblasti, kde trhové sily samy o sebe nedokážu zabezpečiť diverzifikáciu. IEA varuje, že viac než polovica týchto strategických minerálov je už dnes pod rôznymi formami exportných obmedzení. Každé nové čínske rozhodnutie o kontrole vývozu tak môže mať priamy dosah na výrobu batérií, čipov či vojenských komponentov v Európe.
Vstupujeme do éry, v ktorej rozhodujú nie ropné polia, ale ložiská lítia a kobaltu. V 21. storočí sa geopolitika surovín mení na novú formu energie, ktorá definuje vplyv aj nezávislosť štátov. Ak chce Európa znížiť svoju zraniteľnosť, bude potrebovať dlhodobú politiku, investície a partnerstvá, ktoré jej umožnia vybudovať nové a odolnejšie dodávateľské reťazce. Inak sa jej zelená, digitálna aj obranná budúcnosť bude aj naďalej odvíjať od rozhodnutí prijímaných v Pekingu.
Zdroj: Klub 500, Foto: pexels.com
Tweet
