Čisté bohatstvo slovenskej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o takmer 40 %
Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o takmer 40 % na 97-tisíc eur.
Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom. K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností. Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie ostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 %. Vyplýva to z výsledkov 4. vlny zisťovania o financiách a spotrebe domácností, ktoré publikovala Národná banka Slovenska (NBS).
Deväť z desiatich domácností držalo svoje finančné prostriedky na bankových vkladoch a len necelých 6 % sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných, menej konzervatívnych finančných aktív, napríklad do akcií či dlhopisov. Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 to už bola každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá. Navyše, medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur. Zmenila sa aj štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 % na menej ako 18 %.
Hrubé ročné príjmy typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 % na 21-tisíc eur. Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší dosiahli len mladé domácnosti. Podiel domácností, ktoré boli v roku 2021 schopné sporiť, sa zvýšil o 8 percentuálnych bodov na 40 %.
Zisťovanie sa uskutočnilo v lete a na jeseň roku 2021 v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Zúčastnila sa v ňom reprezentatívna vzorka 2 174 slovenských domácností.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet