Čo čaká EÚ v najbližších rokoch?
Ekonómovia UniCredit predpokladajú, že ekonomiky krajín EÚ a strednej a východnej Európy1 porastú v roku 2024 o približne 2,7 % a v roku 2025 o 2,9 %, pričom západný Balkán porastie približne o 3 %.
„Najväčšou hnacou silou rastu bude naďalej súkromná spotreba, pričom v tomto roku prispejú k rastu aj verejné investície, zatiaľ čo oživenie kapitálových výdavkov sa očakáva v roku 2025. Čistý vývoz nepodporí hospodársky rast skôr ako v budúcom roku,“ komentuje Dan Bucsa, hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu, v najnovšom ekonomickom prieskume CEE Quarterly. Podľa neho bude kúpna sila domácností v strednej a východnej Európe v 2. polroku 2024 a v roku 2025 naďalej rásť.
Krajiny ako Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Turecko budú musieť znížiť svoje rozpočtové deficity, ale ani zďaleka nedosiahnu hranicu 3 % HDP. Fiškálne riziká sú vo všetkých ostatných krajinách strednej a východnej Európy obmedzené. „V prípade, že nedôjde k sprísneniu fiškálnej politiky, vidíme riziko zníženia ratingu štátu v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku,“ uvádza sa v správe.
Ekonómovia konštatujú, že centrálne banky majú v roku 2024 opatrnejší postoj v dôsledku pretrvávajúcich inflačných tlakov v prostredí uvoľnenej fiškálnej politiky a silného spotrebiteľského dopytu. Trhy však v súčasnosti možno podceňujú počet znížení sadzieb v roku 2025, kedy budeme svedkami približovania sa kľúčových úrokových sadzieb k terminálnym sadzbám v tomto cykle.
Očakáva sa, že maďarské predsedníctvo v Rade Európskej únie bude uprednostňovať rozširovanie EÚ na západný Balkán, znižovanie migrácie do EÚ a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Západný Balkán má historickú príležitosť reformovať sa, získať eurofondy a v dlhodobejšom horizonte vstúpiť do európskej colnej únie a zlepšiť svoj rating. Reformné úsilie je zatiaľ slabé a ekonómovia UniCredit považujú Čiernu Horu za lídra v rokovaniach.
Medzi hlavné riziká v makro scenári patrí zastavenie energetickej transformácie v strednej Európe, politické boje odďaľujúce prijatie eura v Bulharsku, zaostávanie niektorých krajín SVE v dvojrýchlostnej Európe a slabé snahy v oblasti implementácie reforiem pred demografickým prepadom na konci desaťročia.
1 Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko
Zdroj: Unicredit bank, Foto: Ivan Sedlák
Tweet