Čo je to ekonomické životné minimum?

17.05.2023 (13:00)

Náklady na život na Slovensku nemeriame dobre. Kľúčový koncept životného minima neodráža reálne náklady slovenských domácností. Dôsledkom je nízka schopnosť koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné.

Analytický komentár NBS:
Tento problém je výraznejší v súčasnom prostredí poklesu reálnych miezd, ktorý spôsobuje nízkopríjmovým domácnostiam ťažkosti pri zabezpečení základných potrieb pre život.

V ostatnom roku pozorujeme bezprecedentnú mieru inflácie a pokles reálnych miezd. Inflácia sa týka najmä tovarov každodennej spotreby, obzvlášť potravín. Tie prispievajú k inflácii až 46 % a inflácia v tejto kategórií je oproti priemeru takmer dvojnásobná. (Casalis, 2023; Karmažin, 2022) K rastu životných nákladov na Slovensku môžu v budúcnosti prispieť dlhodobo vysoké ceny energií v kombinácii so zníženou štátnou kompenzáciou cien energií pre domácnosti v ďalších rokoch. (NBS, 2022, 2023; Vasiľ a Ódor, 2023) Riziko predstavuje aj pokračujúci rast cien potravín. Rast energických nákladov by postihol najmä domácnosti, ktoré bývajú vo vlastnej nehnuteľnosti. Sekundárne by sa však preniesol aj do cien nájomného bývania. Rast cien nájmov môže priniesť aj tlak v oblasti nájomného bývania, keďže rast úrokových mier znížil dostupnosť kapitálu na financovanie nákupu vlastnej nehnuteľnosti.

Keďže u nízkopríjmových domácností tvoria potraviny väčšiu časť spotreby, inflácia má na nich silnejší vplyv a výrazne zvyšuje ich náklady na život. Tie domácnosti, ktoré nevlastnia svoje obydlie a nemajú prístup k sociálnemu bývaniu zároveň v dôsledku vyšších cien nehnuteľností a cien energií čelia rastu ceny nájmov. Tie ešte zvýrazňuje zvýšený dopyt po nájomnom bývaní v dôsledku rastu úrokových mier a imigrácie. (Klacso, 2022) Naopak, bohatšie domácnosti môže inflácia bolieť menej, keďže ceny trhových služieb, ktoré u nich tvoria významnú časť spotrebného koša, stúpajú iba mierne. (Karmažin, 2023)

Životné minimum verzus ekonomické životné minimum

Dávky sociálneho zabezpečenia na Slovensku sú do veľkej miery odvodené od konceptu životného minima, t.j. sumy prostriedkov, ktoré domácnosti potrebujú na pokrytie ich základných potrieb.(Novysedlák et al., 2022) Jeho súčasné nastavenie odráža dobu svojho vzniku. Od roku 1998, keď boli stanovené základné parametre systému sa ekonomická situácia na Slovensku výrazne zmenila. Len za posledných 10 rokov stúpla priemerná mzda o 60%, kým životné minimum vzrástlo iba o 20%. (Graf 1) Metóda úpravy životného minima reflektovala výšku. inflácie nízkopríjmových domácností a len v prípade, že táto bola nižšia ako rast priemernej mzdy. Životné minimum dnes preto vyjadruje hodnotu, ktorá má len veľmi slabý vzťah k hranici hmotnej núdze z pohľadu očakávanej kvality života na Slovensku¹

Ako alternatívu preto predstavujeme výpočet životného minima na základe položkového sčítania nákladov domácnosti jednotlivca a štvorčlennej rodiny, vychádzajúc z reálnej spotreby nízkopríjmových domácnosti na Slovensku a medzinárodných výživových štandardov (Graf 3). Pri výpočtoch používame údaje o cenách produktov potrebných pre zabezpečenie základných životných potrieb domácností získaných z dát Štatistického úradu (ŠÚ SR), vrátane cenových mikroúdajov, rodinných účtov ako aj cien nehnuteľností stiahnutých z realitných portálov a ďalších zdrojov.² Reflektujeme pritom aj rozdielne ceny v regiónoch, pre ktoré prezentujeme výpočty samostatne. Takto vypočítané ekonomické životné minimum upravujeme o dopad inflácie za rok 2022 na základe pohybu cien príslušných položiek v spotrebnom koši.



Prezentovaná hodnota životného minima nepredstavuje navrhovanú výšku sociálnych dávok, resp. sumu garantovaného životného minima, ale príklad realistickej referenčnej hodnoty, ktorá umožňuje nastaviť sociálne politiky adresnejšie a efektívnejšie. Slovenská legislatíva obsahuje desiatky arbitrárnych násobkov životného minima.³ Zreálnenie referenčnej hodnoty, jej valorizácia odvodená od rastu relevantných nákladov a jej pravidelné prehodnotenie (napríklad raz za 10 rokov), by tak mohlo potenciálne zvýšiť adresnosť a transparentnosť sociálneho systému.

Zvýšenie nákladov nízkopríjmových domácností

Nami navrhovaná metrika životného minima zahŕňa potraviny podľa reálnej spotreby dolného kvartilu slovenských domácností upraveného aby reflektoval výživové požiadavky OSN pre výživu a poľnohospodárstvo⁴. Ďalej zahŕňa ubytovanie v byte mimo centra miest⁵, dopravu MHD, skromné oblečenie a obuv a základné výdavky na kozmetiku a starostlivosť o zdravie, vzdelanie pre deti, komunikáciu a oddych. Výdavky na jedlo, bývanie a dopravu, ktoré sú považované za absolútne minimum (Guzi a Kahanec, 2017) tvoria viac ako tri štvrtiny celkovej sumy výpočtu životného minima. ⁶

Medzi najvýznamnejšie položky vo výpočte životných nákladov patria potraviny. Ich ceny indexujeme na základe dizagregovaných indexov spotrebiteľských cien zverejnených ŠÚ SR. Vychádzame z medziročného rastu za december 2022 pre každú položku v potravinovom spotrebnom koši. Celkový rast mesačných nákladov na stravu pre typickú štvorčlennú rodinu v roku 2022 predstavoval 90 eur. Najvýznamnejší nárast pozorujeme v nákladoch na mäso, mäsové výrobky a ryby, percentuálne najviac zdraželi vajcia a mliečne výrobky (Tabuľka 1).

Druhou najvýznamnejšou položkou spotrebného koša nízkopríjmovej domácnosti je bývanie. Zahraničná literatúra typicky predpokladá, že nízkopríjmové domácnosti nevlastnia nehnuteľnosť a sú odkázané na bývanie v podnájme. Na Slovensku to celkom neplatí, pretože máme jednu z najvyšších mier vlastníctva nehnuteľnosti v EÚ a v dôsledku privatizácie bytového fondu v 90-tych rokoch mnoho ľudí vlastní bývanie bez zaťaženia hypotékou. Tieto domácnosti zvýšenie nákladov na bývanie v dôsledku nastavenia cenovej regulácie nepocítili v plnej sile.



Domácnosti bývajúce v podnájme sú vo výrazne inej situácii. V dôsledku imigrácie z Ukrajiny a rastu úrokových mier na hypotékach, ktoré znížili dostupnosť vlastného bývania, a tak zvýšili dopyt po nájomnom bývaní, pozorujeme výrazný rast cien nájmov. Náklady rodín sa tak v dôsledku rastu cien nájmov zvýšili v Bratislava o 19 % a v Banskej Bystrici o 15 %.⁷

U ostatných výdavkov, s výnimkou dopravy, sme uvažovali s nárastom o medziročnú mieru inflácie v decembri 2022 15,4 %. Cenu dopravy považujeme za nemennú, keďže tá je v našej metodológii zabezpečená prevažne MHD a ani jedno z dvoch reprezentatívnych miest, ktoré používame vo výpočte (Bratislava a Banská Bystrica) nepristúpilo k zvýšeniu cien mesačných lístkov.

Celkové zvýšené náklady za rok 2022 predstavujú podľa typu domácnosti o 17-19 % (Graf 4) čo je viac ako miera inflácie 15,4 %, avšak porovnateľné s oficiálnou mierou inflácie nízkopríjmových domácností (16,2 %) či dôchodcovskou mierou inflácie (17 %). Tieto náklady pritom predstavujú základné nutné potreby a preto nie je realistické predpokladať, že by domácnosti s touto životnou úrovňou mali možnosť výrazne ušetriť zmenou spotrebiteľských návykov. Položky, predovšetkým služby, ktoré inflácia zasiahla menej (Karmažin, 2022) majú výrazne nižší podiel na spotrebnom koši nízkopríjmových domácností. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že zvýšenie cien v roku 2022 predstavuje pre nízkopríjmové domácnosti zásadnú výzvu.

Záver

Inflácia zasahuje rôzne domácnosti na Slovenku rôznou mierou rastu životných nákladov. Vysoká inflácia prirodzene postihuje viac nízkopríjmové domácnosti, ktorých spotrebný kôš obsahuje viac položiek základnej spotreby, ako sú napríklad potraviny. Aby dokázala sociálna politika správne cieliť pomoc zraniteľným domácnostiam, je dôležité aby sa opierala o metriky, ktoré vypovedajú o reálnom stave ekonomiky. Ústredným motívom nového, ekonomického, konceptu životného minima je priblíženie sa reálnym životným nákladom a ich indexácie v kontexte inflácie. Ekonomické životné minimum, ktoré lepšie odráža reálne náklady domácností a bolo by predmetom valorizácie odvodenej od rastu relevantných nákladov by pomohlo jednoznačnejšiemu a priehľadnejšiemu nastaveniu a cieleniu sociálnej politiky. Podrobné napočítanie nákladov v tomto komentári však neslúži ako návrh výšky referenčnej hodnoty životného minima, ale ako príklad použitia novej metriky, a ďalšia diskusia o jej správnom nastavení je vítaná.
 

---

¹ Navyše, jeho jednotná úroveň pre celú krajinu nezodpovedá regionálnym rozdielom v nákladoch na život, predovšetkým v oblasti bývania (Gertler et al., 2020)
² Vychádzame z prístupu predstaveného v literatúre pod názvom „Living Wage“. (Anker, 2011; Fabo a Guzi, 2019; Guzi a Kahanec, 2017)..
³ Životné minimum slúži napríklad ako základ pre výpočet dávky v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku, či nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb pri výpočte dane z príjmu.
⁴ Toto navýšenie reflektuje konzumáciu doma vyprodukovaných potravín, ktorá je na Slovensku vo vidieckych oblastiach stále pomerne rozšírená.
⁵ Pre jednotlivca považujeme za základnú potrebu jednoizbový byt, pre štvorčlennú rodinu trojizbový.
⁶ Podrobnú metodiku výpočtu minima pre zabezpečenie základných životných potrieb domácností prezentujeme v príležitostnej štúdii Fabo a kol. (2022).
⁷ Mesto Banská Bystrica slúži ako príklad stredne veľkého mesta na Slovensku. Ceny nájmov sú získané z mikroúdajov cien nájmov automaticky sťahovaných z internetových portálov. a sú v súlade s imputovanou hodnotou ŠÚ SR 18%. Za poskytnutie mikroúdajov o cenách nájmov z internetových portálov nehnuteľností ďakujeme Jurajovi Hledíkovi.

https://nbs.sk/publikacie/analyticke-komentare/
 


Tweet