Čomu dá prednosť Európa? Obrane, alebo Green dealu?

Autor: Redakčne upravené, analytický tím VÚB
05.12.2025 (13:30)

Prečítajte si zaujímavý komentár analytikov VÚB banky, v ktorom sa zamýšľajú nad prioritami EÚ.

Ostáva Európe priestor aj pre klimatické ambície?

Európa čelí dlhodobo strate podielu na globálnom trhu v prospech ázijských ekonomík. Najnovšie sa musí prispôsobiť aj fragmentácii globálneho trhu, či už kvôli obchodným vojnám - najmä zo strany USA, alebo z dôvodu narušenia obchodných reťazcov, predovšetkým v dôsledku sankcií voči Rusku, ktoré vedie vojnu na Ukrajine. Ekonomiku navyše oslabuje nepriaznivý demografický vývoj (klesajúca a starnúca populácia v produktívnom veku), či vysoké a volatilné ceny energií (v dôsledku vysokej závislosti od zahraničia – donedávna najmä od Ruska). Zároveň ale máme pred sebou potrebu bezprecedentného objemu investícií a inovácií do digitálnej a zelenej transformácie a žiaľ, po desaťročiach relatívne stabilnej bezpečnostnej situácie, obrovsky narástla aj potreba investícii a inovácii v bezpečnosti. Každoročné výdavky počas nasledujúceho obdobia rokov 2025-2031 na podporu týchto strategických transformácií (predovšetkým investičné) stúpli podľa vyčíslenia autorov z ECB, predovšetkým v reakcii na ostatné geopolitické hrozby, len za ostatný rok z predtým odhadovaných 800 miliárd na 1200 miliárd eur (zo 4,3 na 6,5% HDP). Takýto dodatočný nárast potreby financovania už tak vysoko zadlžených európskych krajín prirodzene priniesol na stôl debatu o zdrojoch a prípadnej prioritizácii investícii aj v rámci ich najužšieho, strategického okruhu. Verejná debata sa veľmi rýchlo stočila na otázku, či má zmysel investovať do zelenej transformácie ak nemáme zaručenú bezpečnosť.

Novembrová klimatická konferencia COP30 neukázala globálnu súdržnosť

Navyše, počas novembra sa v Brazílii konala 30. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) – COP30, ktorá zanechala rozpoltený dojem. Očakávaná dohoda o záväznom pláne postupného ukončovania využívania fosílnych palív nepadla, nahradila ju len vágna iniciatíva o dobrovoľnom postupe, čo je pre Európu, ktorá tlačila na jednoznačnejšie definovanie postupu, frustrujúci výsledok. USA, ako jeden z top emitentov skleníkových plynov, navyše na konferenciu svoju delegáciu vôbec neposlala. Hoci dialóg o medzinárodnom úsilí o udržateľnejšiu ekonomiku ukázal značné limity globálnej spolupráce, určité pokroky boli dosiahnuté a nemožno povedať, že by sa medzinárodná spolupráca v tomto ohľade zosypala. Čo teda znamená ostatný vývoj pre zelené ambície EÚ?

Dekarbonizácia vs. obrana: skutočná dilema alebo falošný konflikt?

Je zrejmé, že Európa dnes potrebuje naštartovať inovácie a to vrátane tých zelených. Tie sú dôležité nie len kvôli udržateľnosti, ale aj pre samotnú konkurencieschopnosť. Pokiaľ ide o zelené inovácie, tam, ako poukázali autori z ECB, Európa nezaostáva, hoci ostatné dostupné dáta sú pomerne staré pre hodnotenie aktuálnych trendov. Z pohľadu budúcej konkurencieshopnosti Európy v tejto oblasti je ale alarmujúci nástup čínskych čistých technológií. Na pozadí potreby prioritizácii investícii je zaujímavé zhodnotiť, aké sú možnosti EÚ udržať krok v zelených inováciach a celkovej zelenej transformácie ekonomiky.

Bude teda Európa obmedzovať zelenú transformáciu na úkor investícii do obrany?

Ide v týchto oblastiach o skutočnú dilemu, alebo je to falošná dilema, ktorá je skôr nástrojom politiky? Máme za to, že odpoveď nie je čierno-biela. Otázka neznie „buď zelená, alebo obranná transformácia“, avšak k určitým kompromisom veľmi pravdepodobne dôjde. Ako upozorňujú vo svojej publikácii autori z ECB, historicky bola väčšina zelenej transformácie financovaná zo súkromných zdrojov. Samozrejme, často ide o investície s dlhou návratnosťou, resp. s neistým výsledkom, preto je často potrebná aj účasť a podpora verejných zdrojov. Verejné investície sa podieľali na zelenej transformácii doposiaľ zhruba 24 %. Pri investíciách do digitalizácie to bolo zhruba 15 %. Naopak, investície do obrany idú prakticky celé na vrub verejných zdrojov. V prípade „zelených“ investícii a „obranných“ investícií, teda ide do veľkej miery o odlišné linky financovania, ktoré nie sú navzájom jednoducho zameniteľné.

Navyše, celková dodatočná investičná potreba do zelenej transformácie je objemovo väčšia ako investičná potreba pre digitalizáciu a obranu dokopy. Prienik zdrojov, pri ktorých existuje dilema prioritizácie je teda z celkovej sumy potrebnej na zelenú transformáciu pomerne dosť obmedzený. V časti, kde sa ale zdroje financovania prekrývajú, možno očakávať priorizitáciu obrany a určite vytriezvenie v ambicióznom nastavení cieľov tzv. Green Deal-u. Prvé kroky sú už na stole.

Čiastočné zreálnenie zelených ambícii už nastáva

Súčasťou implementácie tazkvaného kompasu konkurencieschopnsti EÚ, zavedeného novou Európskou komisiou, je už prebiehajúci balík úprav Omnibus, ktorý okrem iného výrazne znižuje a zjednodušuje povinnosti vykazovania v oblasti udržateľnosti a povinnosti náležitej starostlivosti (zavedenie procesov due diligence na identifikovanie, zmierňovanie a predchádzanie negatívnych vplyvov na ľudské práva a životné prostredie v celom hodnotovom reťazci – teda od dodávateľov až po produkty a služby). Omnibus zvyšuje prahové hodnoty pre povinný ESG reporting a povinnosti uplatňovania náležitej starostlivosti, čím sa z rozsahu pôsobnosti prakticky vyňalo 90% súkromných podnikov. Zároveň odsúva termíny prvého vykazovania a zjednodušuje jeho povinnosti, napríklad cez obmedzenie hodnotového reťazca na priamych zmluvných partnerov. V praxi sa tak výrazne zníži administratívna záťaž pre podniky, ale zasa prídeme o relevantné dáta – v slovenskom kontexte bude mať povinnosť udržateľného výkazníctva CSRD menej ako 25 podnikov. Zaplátať túto dieru majú podľa stanoviska európskeho parlamentu dobrovoľné výkazy, čo však odborníci hodnotia skôr ako naivnú túžbu, než reálne očakávateľný scenár. Navyše, ak od podnikov očakávame tranzičný plán (pre dosiahnutie spoločných klimatických cieľov), no nemajú záväzné oparenia na ich implementáciu, sme opäť skôr pri túžbach než pri reálnej transformácii.

Ďalšou oblasťou, kde EÚ znižuje svoje ambície, je obchodovanie s emisiami – systém ETS2 – zahŕňajúci budovy, cestnú dopravu a niektoré ďalšie sektory (najmä menšie odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje existujúci systém ETS1). Spustenie ETS2 sa po novembrovej Rade EÚ nateraz odkladá o rok na 2028.

Rada EÚ na novembrovom stretnutí zároveň schválila nový klimatický cieľ pre rok 2040. Pôvodnou ambíciou bolo zníženie emisie skleníkových plynov o 90% (oproti roku 1990), čo bolo nakoniec aj schválené, no zvýšila sa flexibilita, ako tento cieľ dosiahnuť. Členské štáty budú môcť nakúpiť emisné kredity z krajín mimo EÚ a pokryť tak až 5%-nú potrebu zníženia emisií (oproti pôvodne zamýšľaným 3%). V praxi sa tak zníženie predstavuje 85%, nie 90%. Navyše sa do dohody dostala aj revízna klauzula, ktorá umožňuje v budúcnosti tento cieľ ďalej zmierniť.

Neposlednou oblasťou, kde je celkom pravdepodobné skoré zmiernenie environmentálnych cieľov, je zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035. Pravdepodobný je časový odsun a tiež zmäkčenie cieľov cez rôzne výnimky (napríklad hybridy). Nateraz je politický záväzok v tejto oblasti veľmi neistý, čo už teraz môže vplývať na niektoré investície do elektrických vozidiel.

Klimatické a obranné ciele majú aj určité prieniky

Hoci je pravdepodobné zreálnenie viacerých cieľov Green Deal-u, čo už ukazuje aj aktuálny vývoj, zelená transformácia ostáva pre EÚ naďalej jednou z politických priorít. Navyše, hoci si časť verejných investícií bude vyžadovať kompromisy v prospech obrany, obranná a klimatická agenda sa v mnohých oblastiach aj dopĺňajú. Bruselský think tank Bruegel poukazuje na sedem oblastí, kde sa tieto dve agendy prelínajú najzrejmejšie, čím možno dosahovať oba ciele súčasne. Dobrou ekonomickou stratégiou je teda v rámci rozumných možností uprednostňovať takéto ciele. V skratke ide o nasledovných sedem oblastí:

1. Prechod na čistú elektrinu - Zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív a posilnenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom obnoviteľných zdrojov a decentralizovaných systémov.
2. Rozvoj obnoviteľných a nízkouhlíkových palív - Dekarbonizácia leteckej, námornej a ťažkej dopravy a zabezpečenie stabilných dodávok palív pre obranný sektor.
3. Zelené verejné obstarávanie v obrane - Využitie obstarávania na podporu čistých technológií (napr. Zelená oceľ) v obrannom priemysle.
4. Spravodlivá transformácia v automobilovom sektore - Využitie uvoľnenej infraštruktúry automobiliek na rozvoj výroby vojenskej techniky a zmiernenie sociálnych dopadov zelenej transformácie.
5. Bezpečný prístup ku kritickým surovinám – Koordinovaný prístup ku kritickým surovinám pre obranu a klimatické technológie.
6. Spoločné inovácie a výskum – Koordinované inovácie čistých technológii pre obranu aj spoločnosť (napr. batérie, obnoviteľné zdroje, cirkulárne riešenia).
7. Bezpečnosť a pripravenosť infraštruktúry - Ochrana energetických systémov pred útokmi či extrémnym počasím, aby sa predišlo ekologickým katastrofám.

Tweet