Devízové rezervy bánk za týždeň stúpli o vyše 900 mil. USD

Vlaňajšok sa zaradil medzi úspešné roky slovenského incomingu. Ako ďalej na piatkovej tlačovej besede informoval druhý viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Róbert Kohlmann, devízové príjmy vzrástli z 37,529 mld. Sk v roku 2005 na vlaňajších 45 mld. Sk. "Najvernejšie vyjadruje úspechy slovenského aktívneho cestovného ruchu vyjadrenie v eurách, kde bol zaznamenaný medziročný nárast o 24 % na 972 mil. eur," konštatoval Kohlmann s tým, že už druhý rok po sebe ide o výrazný nárast. "Ak by neboli mimoriadne zásahy do fungovania trhu, tak by to tak malo aj ostať," povedal Kohlmann.

Podľa Kohlmanna však existuje v tomto roku pri incomingu jedno nebezpečenstvo, a to je otázka výmenného kurzu. "Slovensko bude pre zahraničných turistov výrazne drahšie," poznamenal Kohlmann. Len výmenný kurz slovenskej koruny oproti jej českej menovkyni sa oproti vlaňajšku zmenil z 1,35 SKK/CZK na zhruba 1,19 SKK/CZK, pätnásťpercentný pokles hodnoty meny podľa neho zaznamenali aj Nemci. A práve tento fakt znižuje záujem zahraničných hostí o Slovensko. V incomingu je Slovensko závislé na troch krajinách, a to Českej republiky, Poľska a Nemecka, ktoré sa podieľajú na aktívnom cestovnom ruchu v SR zhruba 61 %. "Je to imperatív pre tých, čo majú na starosti štátnu propagáciu Slovenska, aby videli, kde môžeme najviac stratiť, ak sa o tieto trhy nebudeme starať," zdôraznil Kohlmann.

Najviac prenocovaní na Slovensku vlani pripadlo na hostí z Českej republiky, a to 1,516 milióna s medziročným rastom o 10,2 %. Na druhom mieste sú Nemci, ktorých počet prenocovaní v SR dosiahol takmer 894 tisíc, avšak poklesol o vyše 110 tisíc. Počet prenocovaní obyvateľov Poľska však zaznamenal oproti roku 2005 zvýšenie o približne 111 tisíc na 719,75 tisíca. Pokles počtu turistov z Nemecka je podľa Kohlmanna čiastočne zapríčinené aktivitou Poliakov. "Cestovný ruch bol prioritou Poliakov už v predvstupových fondoch. Len v roku 2004 evidovalo Poľsko 16 mil. prenocovaní Nemcov, čo je o polovicu viac ako v celom slovenskom incomingu," povedal Kohlmann. Zaujímavou oblasťou pre incoming sú podľa Kohlmanna aj pôvodné krajiny Európskej únie, ktoré s výnimkou Holandska zaznamenali nárast.

Slovenský cestovný ruch však podľa Kohlmanna eviduje ďalší problém. "Mzdové náklady rastú a klesá počet ľudí ochotných pracovať v cestovnom ruchu," povedal Kohlmann s tým, že Slováci často radšej idú pracovať na do pôvodných členských krajín. "Vytvára sa tak tlak na mzdy. Hotely by tak mali predovšetkým pre zahraničných hostí zvýšiť ceny rádovo o 20 %, na druhej strane si to však nemôžu dovoliť, pretože by im hostia neprišli," komentoval Kohlmann. Ako dodal, slovenský incoming je závislý na cenovo senzitívnych trhoch. Z hľadiska východných trhov by bolo podľa neho vhodné uvažovať o lacnejších vízach či dokonca vízach zadarmo pre obyvateľov Ukrajiny či Ruskej federácie. "Za záujmy cestovného ruchu však na najvyššej úrovni nikto nebojuje," dodal Kohlmann.

Podľa štatistiky aktívneho organizovaného zahraničného cestovného ruchu prišlo na Slovensko vlani prostredníctvom cestovných kancelárií vyše 107 tis. zahraničných návštevníkov, čo je zhruba pätinový medziročný pokles. Napriek tomu však tržby vlani dosiahli 742,7 mil. Sk, čo je približne na úrovni roku 2005. V organizovanom incomingu dominovalo Nemecko so 45,1 tis. hosťami nasledované Rakúskom so 17,864 tis. a ČR s 8,9 tis. turistami.