Dôchodcovia sa majú v porovnaní s pracujúcimi pomerne dobre. Otázne je, ako dlho bude mať na to štát peniaze

24.07.2025 (15:00)

Príjem z práce a dôchodok sa na Slovensku líšia menej než v zahraničí. Vzhľadom na zlé hospodárenie štátu a zhoršujúcu sa demografiu je otázne, ako dlho tento model finančne vydrží.

Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva alebo stagnuje vo viacerých rebríčkoch. Napríklad životná úroveň, meraná výškou HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, dosahuje iba 75 % priemeru EÚ. „To je o tri percentuálne body menej ako v roku 2014, horšie sú na tom v EÚ iba tri krajiny. Miera úspor Slovákov je dnes dokonca nižšia ako v rokoch 2000 až 2004. Kým priemer EÚ je viac ako 15 %, u nás je to 4,7 %. Ďalším ukazovateľom je podiel finančného majetku a záväzkov na celkovom HDP. Len v troch štátoch EÚ – Rumunsku, Poľsku a na Slovensku – je finančný majetok obyvateľstva pod 100 % HDP,“ upozorňuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu. V porovnaní so zahraničím však Slovensko dosahuje nadpriemerne dobré výsledky vo finančnej kondícii dôchodcov.

Už pred 13. dôchodkom

Podľa dát OECD za rok 2022 dosiahla na Slovensku príjmová miera chudoby u dôchodcov, meraná podielom ľudí s disponibilným príjmom pod 50 % mediánu všetkých domácností v krajine, iba 7,2 %. „To znamená, že iba 7 zo 100 slovenských dôchodcov má menej ako polovičný mesačný príjem oproti bežnému príjmu v ekonomike. To je najlepší výsledok za rok 2023 v regióne strednej a východnej Európy. V roku 2024 pritom finančnú situáciu penzistov ešte viac zlepšilo zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku,“ vysvetľuje Marek Malina.



Nižšiu mieru príjmovej chudoby penzistov dosiahli spomedzi krajín EÚ iba na Islande (3,1 %), v Nórsku (4,1 %), Dánsku (4,3 %), Holandsku (4,5 %), Fínsku (5,5 %), Francúzsku (6,1 %) a Luxembursku (7 %). Viaceré postkomunistické štáty, ktoré Slovensko z hľadiska životnej úrovne v posledných rokoch predbehli, v tomto rebríčku zaostali. Miera chudoby ľudí nad 65 rokov dosiahla v Rumunsku 12,1 %, v Bulharsku 12,5 %, v Slovinsku a Poľsku 12,8 %, Litve 24,6 %, Chorvátsku 28,5 %, Lotyšsku 33 % a Estónsku až 37,4 %.

Motivácia pracovať

Slovenskí dôchodcovia vychádzajú ešte lepšie z porovnania mesačného príjmu v porovnaní s národným priemerom. Podľa údajov OECD za rok 2022 dosiahol priemerný príjem dôchodcov na Slovensku až 95,9 % priemerného príjmu celkovej populácie. Vyššie číslo dosiahlo len Španielsko (96,7 %), Portugalsko (97,1 %), Taliansko (98,8 %) a Luxembursko (107 %).



Na opačnej strane spektra je Česko (76,7 %), Belgicko (76,2 %), Chorvátsko (73,4 %), Lotyšsko (71,4 %), Litva (66,5 %) a Estónsko (66,3 %). „Tieto čísla neznamenajú, že slovenskí dôchodcovia majú v porovnaní so zahraničnými vždy vyšší príjem – sú na tom však dobre v porovnaní s ľuďmi, ktorí na Slovensku pracujú. Ak k tomu pripočítame takmer trojmiliardovú ročnú stratu Sociálnej poisťovne a deficit štátneho rozpočtu nad 5 % HDP, je na mieste otázka, do akej miery je súčasný systém udržateľný. Kým v roku 2024 sa ministerstvo práce pochválilo tým, že 13. penzie vyplatí 1 470 000 poberateľom dôchodkových dávok, na jeho konci reportoval Štatistický úrad zamestnanosť na úrovni 2,62 milióna pracujúcich,“ upozorňuje Marek Malina.

Otázna zostáva aj motivácia ľudí pracovať. V uplynulých rokoch sa to prejavilo napríklad na masívnych odchodoch do predčasného dôchodku, k čomu prispeli aj pravidlá ich valorizácie. „Podľa štatistík Sociálnej poisťovne bola v máji priemerná výška starobného dôchodku 701,34 eur, priemerný predčasný dôchodok bol 743,98 eur mesačne. Novopriznané dôchodky sú vyššie,“ hovorí Marek Malina.

Navyše, vďaka špecifickému spotrebnému košu a opatreniam štátu zasiahol rast spotrebiteľských cien dôchodcov menej ako väčšinu Slovenska - dôchodcovská inflácia bola v posledných mesiacoch a rokoch nižšia v porovnaní s celkovou infláciou, najčastejšie o 0,3 až 0,7 percentuálneho bodu.

Dôvodov je viacero. Napríklad, väčší podiel energií v spotrebnom koši dôchodcov bol vykompenzovaný zastropovaním ich cien. Zvyšovanie cien potravín, ktoré sú kľúčovou súčasťou spotrebného koša dôchodcov, bolo zas v poslednom čase nižšie aj vďaka zníženiu DPH na základné potraviny. Nižšia sadzba DPH pomohla dôchodcom aj pri liekoch, ktoré majú tiež vyšší podiel v ich spotrebnom koši. Naopak, ceny služieb, ktoré v posledných mesiacoch prudko rastú, sa ich nedotýkajú v takej miere ako zvyšku obyvateľstva. Väčšina dôchodcov taktiež nemusí čeliť prudkému nárastu cien nehnuteľností, keďže väčšina z nich už disponuje vlastným bývaním a má splatenú hypotéku.

Ohrozené neúplné rodiny

Naopak, inflácia sa výrazne viac dotkla najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktoré už i tak vo veľkej miere čelia riziku chudoby. Vôbec najohrozenejšou skupinou sú neúplné rodiny (1 rodič s 1 a viac deťmi), v rámci ktorej sa na okraji chudoby ocitlo 38 % ľudí. Pre porovnanie, podľa údajov ŠÚ SR v rámci celého Slovenska chudoba ohrozovala 18,3 % Slovákov, čo je zhruba 980 000 ľudí.

Chudobe v roku 2024 čelila pätina obyvateľov z domácností so závislými deťmi (20,4 % osôb) a niečo viac ako 15 % ľudí žijúcich v domácnostiach bez detí. Ďalej boli prejavmi chudoby najviac ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 či viacerými závislými deťmi. Spomedzi dôchodcov boli najviac ohrozenou skupinou ženy vo veku 65 a viac rokov bez detí (30,3 %).

„Slovensko tak stojí pred dôležitou úlohou – zachovať citlivosť k seniorom, no zároveň svoju podporu zamerať aj na rodiny, ktoré dnes nie sú v centre politickej pozornosti, hoci čelia najväčším rizikám. Zároveň je potrebné podporiť rast zamestnanosti a to najmä v sektoroch s vyššou tvorbou pridanej hodnoty. V opačnom prípade rastie riziko, že súčasný, na finančné možnosti Slovenska štedrý dôchodkový systém nebude udržateľný. Dnes sú na tom dôchodcovia v porovnaní s pracujúcimi ľuďmi dobre, no to neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Slovenská populácia starne, preto každému odporúčame, aby sa pri dôchodkoch nespoliehal na štát a radšej si na starobu odkladal aj sám. Napríklad tým, že bude pravidelne investovať aspoň niekoľko percent mesačne zo svojej výplaty,“ dodáva Marek Malina.
 


Tweet