EBOR chce klásť väčší dôraz nasociálne dôsledkynreštrukturalizácie

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) sa v pondelok vyslovila za kladenie väčšieho dôrazu na sociálne dôsledky ekonomickej reštrukturalizácie. Prezident banky Jean Lemierre, na rozdiel od minulosti, na výročnom rokovaní EBOR povedal, že trh a sociálny rozvoj treba vidieť v spojitosti, lebo transformácia priniesla "tvrdosť ako aj rozvoj". J. Lemierra podporili aj ďalší rečníci, vrátane Nemca Caia Koch-Wesera a francúzskeho ministra financií Laurenta Fabiusa, ktorý žiadal, aby sa medzinárodné finančné inštitúcie, vrátane EBOR, sústredili na tri priority: rovnomernejší plošný ekonomický rast, transparentnosť zákonnosti a udržateľný rozvoj. L. Fabius, ktorý je predsedom správnej rady EBOR, sa domnieva, že ak náročnosť reforiem presiahne určitý prah, môžu sa stať sociálne neprijateľné a môžu ohroziť ekonomickú bezpečnosť krajín. Proti takto chápanej novej stratégii banky sa však postavila americká delegácia, ktorá kladie dôraz na čisto trhovo orientované reformy. Nevyhnutnosť venovať v EBOR zvýšenú pozornosť sociálnym otázkam reformy vyvolal rast nezamestnanosti v krajinách strednej a východnej Európy, a to aj v tých najúspešnejších. V Poľsku, napríklad, dosiahla nezamestnanosť už takmer 16 %. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je jej miera pomerne nízka, avšak skutočná reštrukturalizácia priemyslu je ešte len na začiatku. J. Lemierre dodal, že otázky rastúcej biedy, znižovania úrovne zdravotníckej starostlivosti a pokles vzdelanostnej úrovne nepatria do kompetencie EBOR. Je to záležitosť iných multilaterálnych inštitúcií, napríklad Svetovej banky, ktorá má bojovať proti biede. L. Fabius uviedol, že EBOR by mala vo svojej činnosti venovať čo najväčšiu pozornosť sociálnym otázkam. Mala by poskytovať malé úvery, aby pomohla nezamestnaným vrátiť sa do pracovného procesu. Podľa neho sú veľké projekty často menej efektívne než väčší počet menších a lepšie vyvážených projektov. Nevládne skupiny, ktoré vyvíjajú nátlak na multilaterálne inštitúcie, neušetrili od kritiky ani EBOR. Obviňujú ju, že pracuje v tajnosti. Ľudia v strednej Európe sú údajne zhrození, koľko informácií musia zodpovedať, ak chcú od banky dosiahnuť úver na svoje projekty. EBOR tvrdí, že zreorganizovala svoju informačnú politiku a zlepšila vzťah k nevládnym organizáciám. Informoval o tom anglický denník Financial Times.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahuspráv a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchadzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.

Copyright?2001TASR.