ECB koriguje prognózy rastu eurozóny

Dve kľúčové osobnosti Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) ? Otmar Issing a Jean-Claude Trichet, ktorý je zároveň guvernérom Banque de France, sa jednoznačne zhodujú v tom, že zhoršené podmienky vo fungovaní svetovej ekonomiky sa priamo premietnu aj do perspektívy rastu eurozóny.

K takémuto vyhláseniu došlo napriek tomu, že na štokholmskom summite EÚ sa Európa často označovala za ?hlavnú zónu stability a rastu na celom svete, pričom štáty EÚ musia vyslať signál reálneho optimizmu ohľadne pozitívneho kurzu svojich ekonomík? (Lionel Jospin, francúzsky ministerský predseda), a za ?ekonomicky bezpečný prístav rozvinutého sveta, čo skôr alebo neskôr budú akceptovať aj finančné trhy? (Pedro Solbes, európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti). ECB však bola doteraz jedinou svetovou centrálnou bankou, ktorá počas tohto roka neznížila úrokové sadzby, čo trhy hodnotili ako neprimeranú zdržanlivosť, ktorá môže byť prekážkou rastu v eurozóne. Toto všetko sa s najväčšou pravdepodobnosťou zmení už na zajtrajšom rokovaní ECB, kde sa očakáva zníženie základnej úrokovej sadzby prinajmenšom o 0,25 %. V rámci najkrajnejšieho variantu k tomuto zníženiu dôjde 11. apríla na ďalšom zasadaní výkonnej rady. Na takýto signál sa čakalo dlho, pretože ECB nemenila úrokové sadzby od októbra 2000 a stále ich ponechávala na hladine 4,75 %. V najnovšej štúdii Credit Suisse First Boston sa dokonca uvažuje o znížení o 0,50 %, čo sa naposledy stalo v apríli 1999.

V pozadí tohto obratu je viac faktorov, pričom treba dodať, že v niektorých úvahách európskych politických a bankových kruhov sa hovorilo, že ECB zvolí vyčkávaciu taktiku ? zistí, či je recesia v USA definitívna a jej vplyv na eurozónu signifikantný.

Ak dnes hovoríme o určitom obrate v úrokovej politike ECB, potom treba zdôrazniť, že centrálna banka nikdy doteraz "nekopírovala" zmeny v úrokových sadzbách, ktoré deklaroval Fed alebo iné významné centrálne banky. Vychádzala z argumentu, že inflácia v eurozóne je stále nad cieľovou hodnotou 2 %, ktorú oficiálne definovala ECB. Jean-Claude Trichet však vyhlásil, že inflácia bola predmetom obáv pred mesiacom alebo dvoma, no dnes už inflačné tlaky netreba neúmerne preceňovať. Otmar Issing vidí kľúčový problém v limitovanej šanci na robustnejší ekonomický rast eurozóny, čo je dané spomalením hospodárskeho tempa v USA. Medzinárodné hospodárske prostredie sa výrazne zhoršilo. Svetová ekonomika, osobitne americká a japonská, sa nachádzajú v zlej situácii, čo znamená, že prognózy rastu v eurozóne bude treba revidovať ? povedal doslova Issing.

Ešte pred mesiacom sa prognostikoval rekordný rast, ktorý mal v eurozóne dosiahnuť hranicu zhruba 3 %. Issing však najnovšie hovoril maximálne o 2- až 2,5-percentnom raste. V každom prípade teda dochádza k zmenám v odhade ekonomického rastu, ktorý má byť i tak vyšší v porovnaní s USA a Japonskom. Na dosiahnutie takto modifikovaného tempa rastu eurozóny sú však jednoznačne nevyhnutné úpravy v úrokovej politike ECB.