ECB v ére neistoty, o úrokoch rozhodne vývoj na Blízkom východe
Európska menová politika sa ocitá v období, keď jej ďalšie smerovanie bude výrazne ovplyvňovať vývoj mimo samotného kontinentu. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír po rokovaní Rady guvernérov Európskej centrálnej banky otvorene priznáva, že kľúčovým faktorom bude situácia na Blízkom východe.
Podľa jeho slov už nejde o teoretickú neistotu, akú centrálni bankári bežne zohľadňujú v prognózach, ale o reálnu, hmatateľnú neistotu, ktorá komplikuje akékoľvek ekonomické rozhodovanie.
„Vojna v Iráne opäť zmenila hru,“ konštatuje Kažimír a upozorňuje na kombináciu rizík v podobe vyššej inflácie a spomalenia hospodárskeho rastu. Ide o typický ponukový šok, ktorý centrálne banky nedokážu priamo ovplyvniť, no musia naň reagovať. S istou dávkou irónie zároveň dodáva, že by privítal, keby podobným šokom nemuseli čeliť tak často.
Napriek nepriaznivému vývoju vstupuje eurozóna do tohto obdobia v relatívne dobrej kondícii. Inflácia sa už niekoľko mesiacov pohybuje v blízkosti dvojpercentného cieľa, inflačné očakávania zostávajú ukotvené a finančné trhy rozumejú, za akých okolností môže dôjsť k zmene úrokových sadzieb. Práve dôveryhodnosť menovej politiky považuje Kažimír za kľúčový kapitál, ktorý si centrálna banka nemôže dovoliť stratiť.
Riziká však podľa neho presahujú rámec cien energií. Ohrozená môže byť aj plynulosť medzinárodného obchodu, čo by malo priamy dopad na európske hospodárstvo. V prípade rozšírenia konfliktu do širšieho regiónu by mohlo dôjsť k narušeniu prepravných trás a logistických reťazcov. „Toto nie sú teoretické úvahy, ale reálny scenár, ktorý sa dotkne ľudí a firiem naprieč celou Európou,“ upozorňuje.
Do vývoja môžu vstúpiť aj vlády svojimi fiškálnymi opatreniami, no skúsenosti z minulosti naznačujú, že ich účinnosť býva obmedzená. Podľa Kažimíra bývajú tieto zásahy len zriedka dočasné a presne cielené, pričom často skôr prispievajú k ďalšiemu rastu cien alebo predlžujú obdobie vysokej inflácie. Situáciu navyše komplikuje obmedzený rozpočtový priestor viacerých krajín.
Významnú úlohu zohráva aj správanie firiem a domácností. Spomienky na nedávne obdobie vysokej inflácie sú stále živé, čo môže viesť k rýchlejšiemu zvyšovaniu cien zo strany podnikov a k vyšším mzdovým požiadavkám zamestnancov. Práve tieto sekundárne efekty môžu podľa centrálnej banky udržiavať infláciu na zvýšených úrovniach dlhšie, než by vyplývalo z pôvodného šoku.
Aj preto chce Európska centrálna banka sledovať nielen tvrdé dáta, ale aj reálne správanie ekonomických subjektov. Menová politika tak zostane flexibilná a bude sa prispôsobovať aktuálnym informáciám. Rozhodnutia sa budú prijímať postupne, od jedného zasadnutia k druhému, bez vopred stanoveného výsledku.
Priestor na okamžitý zásah je však obmedzený. Centrálna banka podľa Kažimíra nedokáže v krátkom čase zabrániť prípadnému skokovému rastu inflácie, ak bude spôsobený externými faktormi. Kľúčové preto bude posúdiť, či ide o dočasný výkyv, alebo o dlhodobejší problém. V prípade, že by hrozilo trvalejšie odchýlenie inflácie od cieľa, je pripravená konať rozhodne a v súlade so svojou stratégiou.
Zároveň vysiela jasný signál smerom k verejnosti aj trhom. Plnenie mandátu cenovej stability zostáva prioritou bez ohľadu na náročnosť situácie. „Ak bude cesta vpred ťažšia, povieme to otvorene. Ak si to od nás vyžiada odvážne kroky, nebudeme váhať,“ uzatvára Kažimír.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet