Ekonómovia navrhujú reformu inflačného postupu ECB

25.01.2002 (00:00)

Európska centrálna banka (ECB) by podľa názoru komisára Európskej únie (EÚ) pre obchod a významného poradcu Pascala Lamyho mala prijať pružnejší systém kontroly inflácie, podobný britskému
Európska centrálna banka (ECB) by podľa názoru komisára Európskej únie (EÚ) pre obchod a významného poradcu Pascala Lamyho mala prijať pružnejší systém kontroly inflácie, podobný britskému. Namiesto maximálnej, dvojpercentnej hranice by mala používať "symetrický" systém, založený na inflačnom rozpätí 1,0 až 3,0%.
P. Lamy a bývalý predstaviteľ francúzskeho ministerstva financií Jean Pisani-Ferry zverejnili správu, v ktorej vysvetľujú metódy reformy a modernizácie v Európe. Táto správa sa síce nezaoberá len otázkou ECB, ale vyzýva aj k reforme spôsobu jej práce a komunikácie.
Podľa ich názoru súčasný spôsob kontroly inflácie vytvára dilemu - buď robí maximum, aby neprekročila strop a v dôsledku toho trpí inteligentné riadenie ekonomického cyklu, alebo musí akceptovať postupné prekročenie limitu, čo ohrozuje jej dôveryhodnosť. "Súčasné pravidlá sú oveľa pochybnejšie, keď sa rozšíri eurozóna o ďalšie krajiny, ktorých ekonomiky sú v procese transformácie, kde miera rastu a inflácie sú prirodzene vyššie," cituje zo správy agentúra Reuters.
Obaja odborníci zdôrazňujú, že mandát ECB so zameraním na stabilitu cien je na rozdiel od Federálneho rezervného systému USA, ktorý sa zameriava na rast aj infláciu, slabosťou. Vo svojej správe zdôraznili argument, že príčinou je posadnutosť Európy infláciou a úsilím zabrániť, aby jej inflácia nikdy "neprerástla cez hlavu".
Podľa ich názoru však prijatie širšieho inflačného pásma je menšie zlo vo svete, kde je takmer nepochopiteľné, že ECB prijíma pravidelné revízie a úpravy inflačného cieľa ministrami financií krajín eurozóny.
Ich kritika je v súzvuku s vyjadrením predstaviteľa Bank of England Christophera Allsoppa, že väčšia symetria pri určovaní inflačného cieľa sa v Británii osvedčila a mala by sa použiť aj v eurozóne. Podľa jeho slov asymetrická definícia cenovej stability pod 2,0% vytvára neistotu z rozhodnutí ECB.
P. Lamy a J. Pisani-Ferry navrhujú, aby ECB sa vzdala systému, kde rozhodnutie výkonnej rady sa zakladajú na princípe "jedna krajina - jeden hlas" a mala by vydávať pravidelné štvrťročné správy o rozhodnutiach o úrokových sadzbách. Tento postup sa podobá metódam Bank of England a v správach zo zasadnutí by sa neuvádzalo, kto hlasoval za a kto proti.
Po rozšírení EÚ sa zrejme nové členské štáty postupne pripoja aj k eurozóne, čo v každom prípade vyžaduje reformu rozhodovacieho procesu. Jedným z riešení môžu byť stále kreslá vo výkonnej rade ECB, ktoré budú pridelené veľkým krajinám a niekoľko kolujúcich miest pre menšie štáty. Ďalším odporúčaným krokom je vytvorenie volené funkcie, ktorí by vo výkonnej rade zastupovali niekoľko štátov naraz.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2001TASR.


Tweet