Eurofondy podľa NBS potiahnu tohtoročný rast vyššie
Pre ďalšie roky však centrálna banka naopak svoj výhľad hospodárskeho rastu znižuje.
Národná banka Slovenska mierne zvyšuje odhad hospodárskeho rastu Slovenska na tento rok. Podľa aktuálnej prognózy, ktorú zverejnila v utorok, by totiž hrubý domáci produkt mal v tomto roku stúpnuť o 3,3 %, kým v predchádzajúcej prognóze centrálna banka očakávala rast o 3,2 %. Ako na utorňajšej tlačovej konferencii uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch, za revíziou odhadu rastu smerom nahor stojí predovšetkým využívanie eurofondov.
| ZÍSKAJTE VSTUPNÝ BONUS AŽ 2 000 €! |
Pre ďalšie roky však centrálna banka naopak svoj výhľad hospodárskeho rastu znižuje. Pre rok 2016 o 0,3 percentuálneho bodu na 3,1 % a pre rok 2017 o 0,1 percentuálneho bodu na 3,2 %. V budúcom roku by na pomalší ako pôvodne očakávaný rast mal vplývať bázický efekt po rýchlejšom raste v roku 2015 a následnom spomalení čerpania eurofondov v novom programovom období a aj pomalší export.
V roku 2017 je to už podľa centrálnej banky samotný efekt očakávaného pomalšieho rastu exportov. Aktuálne odhady NBS pritom stále neobsahujú v základnom scenári očakávanú veľkú investíciu v automobilovom priemysle. Centrálna banka s ňou počíta v rizikách k predikcii, ktoré sú tak pri vývoji hrubého domáceho produktu smerom k rýchlejšiemu rastu. Za predpokladu začiatku výstavby nového závodu Jaguar Land Rover v polovici budúceho roka by pritom podľa prepočtov prispela investícia v roku 2016 k zrýchleniu hospodárskeho rastu o 0,3 percentuálneho bodu, v roku 2017 o 0,2 percentuálneho bodu. V ďalších rokoch po naštartovaní produkcie automobilov by tento vplyv mohol predstavovať v priemere 0,5 percentuálneho bodu ročne.
Pri negatívnych rizikách sa centrálna banka pozrela aj na možné dopady emisného problému automobilky Volkswagen. Pri modelovom poklese produkcie slovenského Volkswagenu o 10 % by pritom podľa prepočtov NBS priamy dopad na zníženie HDP predstavoval zhruba 0,1 percentuálneho bodu. Celkový dopad vrátane preneseného efektu aj na dodávateľov by bol na úrovni do 0,3 percentuálneho bodu.
V oblasti cenového vývoja centrálna banka naďalej na tento rok odhaduje pokles spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu Európskej únie o 0,3 %. Podobne ako pred štvrťrokom však znižuje odhady rastu cien v nasledujúcich rokoch. V roku 2016 o 0,3 percentuálneho bodu na 0,7 % a v roku 2017 o 0,2 percentuálneho bodu na 1,7 %. Zníženie odhadu na budúci rok centrálna banka odôvodňuje slabším rastom cien služieb a predpokladom poklesu cien energií. Nižšie ceny energií stoja aj za znížením odhadu rastu cien v roku 2017.
V oblasti zamestnanosti nová prognóza centrálnej banky výraznejšie zmeny od tej predošlej nepriniesla. Očakáva sa rast zamestnanosti v tomto roku o 2 %, v budúcom o 1,3 % a v roku 2017 o 0,9 %. Nezamestnanosť by tak mala postupne klesať z tohtoročných 11,5 % na 10,4 % v roku 2016 a 9,5 % o rok neskôr. Guvernér centrálnej banky Jozef Makúch však zároveň upozorňuje, že bez štrukturálnych zmien už zrejme výrazne nižšie nezamestnanosť na Slovensku nestlačíme. Narazí totiž na hranice cyklického vývoja a zamestnávanie ďalších ľudí si vyžiada štrukturálne opatrenia v sociálnej oblasti či vo vzdelávaní.
V raste by mali pokračovať aj mzdy. Nominálne mzdy by mali v tomto roku stúpnuť o 2,7 %, v budúcom roku o 3,6 % a v roku 2017 o 3,8 %. Reálne by tak mali mzdy rásť v tomto roku o 3 %. Pre budúci rok centrálna banka navyšuje odhad rastu reálnych miezd až o 0,4 percentuálneho bodu na 2,9 % a pre rok 2017 mierne o 0,1 percentuálneho bodu na 2 %. Za budúcoročným rastom pritom stoja aj vyššie vyrokované mzdy vo verejnom sektore a zvýšenie minimálnej mzdy.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet