Európska centrálna banka by mala ponúkať "inflačné swapy"

27.01.2003 (00:00)

Európska centrálna banka by mala ponúkať "inflačné swapy", aby upevnila svoje predsavzatie verejne urobeným záväzkom, že má záujem na dosiahnutí cenovej stability
Európska centrálna banka by mala ponúkať "inflačné swapy", aby upevnila svoje predsavzatie verejne urobeným záväzkom, že má záujem na dosiahnutí cenovej stability. Navrhol to ekonóm Fabio Scacciavillani z americkej investičnej banky Goldman Sachs. Týmito inflačnými swapmi by sa dlhodobo poisťovali investori proti rastu inflácie. Súčasne by táto finančná inovácia priaznivo ovplyvňovala inflačné očakávania účastníkov trhu.

F. Scacciavillani vychádza z toho, že Európska centrálna banka počas ohlásenej revízie svojej peňažnej politiky zvýši hornú hranicu inflačného limitu na 3 % ročne. Investori, ktorí by sa obávali, že inflácia prekročí tento strop a chceli by sa proti tomu poistiť, mohli by ponúknuť nasledujúci swapový obchod: ECB by sa zaviazala, že na dohodnutý príspevok (napríklad milión EUR) by zaplatila úrok vo výške priemernej inflačnej miery. Naopak, swapoví partneri by sa zaviazali na konci roka zaplatiť ECB 3-% poplatok z nominálnej sumy. Ak by inflácia klesla pod deflačný prah (napríklad nula percent), ani jeden z partnerov by druhému nič neplatil. Posledná podmienka by mala zobrať ECB chuť, aby v dôsledku možného zisku v swapových obchodoch nepripustila deflačný vývoj. V prípade, že by bola inflácia vyššia ako 3 %, swapy by prinášali partnerom ECB čistý zisk. Výnos by im umožňoval, aby stratu kúpnej sily zapríčinenú infláciou vyrovnávali. Ak by inflácia klesla pod 3 %, museli by swapoví partneri zniesť určitú stratu, ktorá by bola vyvažovaná nečakane nižšou mierou inflácie.

Podľa Scacciavillaniho by mali inflačné swapy určité prednosti v porovnaní inflačne indexovanými euroobligáciami, ktoré vydávajú napríklad francúzski emitenti. ECB by bola finančné postihovaná alebo odmeňovaná podľa toho, či by svoj inflačný cieľ "prestrelila", alebo "podliezla". Poznanie, že jestvuje taký sankčný mechanizmus, by posilňovalo dôveru verejnosti, že sa ECB zo všetkých síl usiluje o zachovanie cenovej stability. To by zase priaznivo ovplyvňovalo inflačné očakávania účastníkov trhu. V porovnaní s tým majú indexované obligácie neúčinné poistné nástroje, ktoré neovplyvňujú inflačné očakávania. Ďalšou výhodou by bolo, že by ECB vydávala svoje swapy na dlhé obdobie, napríklad 20 rokov alebo dlhšie. Ceny pre takéto swapy na sekundárnych trhoch by potom poskytovali precízne informácie o inflačných očakávaniach trhu a tvorili by sa podľa dĺžky splatnosti swapov.

Šéfekonóm Deutsche Bank v Londýne Thomas Mayer pokladá Scacciavillaniho návrhy principiálne za zaujímavé, ale v súčasnosti zatiaľ za zbytočné. Lebo teraz sa vôbec nepochybuje o tom, že by ECB nechcela dosiahnuť cenovú stabilitu. Naopak, skôr sú obavy, že v súčasnosti tejto činnosti každodenne venuje priveľa energie. Okrem toho návrh je asymetrický, lebo účastníkom poskytuje len obmedzené poistenie proti riziku deflácie.
Informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.


Tweet