Európska centrálna banka možno odpíše Grécku dlhy
Členské štáty eurozóny budú možno musieť zvýši finančnú pomoc pre Grécko. Najskôr však musia zohrať svoju úlohu v boji proti dlhovej kríze krajiny samotné Atény a súkromní veritelia. Povedal to šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker. "Ak sa preukáže udržateľnosť gréckeho dlhu a nastane pochopenie so súkromným sektorom, verejný sektor sa tiež bude musieť zaoberať otázkou, či neposkytne dodatočnú pomoc,“ povedal Juncker pre rakúske noviny Der Standard.
Ďalej uviedol, že je na Európskej centrálnej banke, aby sa rozhodla, či odpíše časť gréckych dlhopisov, ktoré vlastní, a pomôže tak zadlženej krajine. "Centrálna banka je nezávislá a pre prezidenta Eurogroup nie je vhodné, aby verejne radil ochrancom spoločnej meny,“ uviedol Juncker. Tiež vyzýva súkromných veriteľov, aby predložili lepšiu ponuku úrokov na nové grécke dlhopisy, ktoré majú byť vymenené za staré.
"Očakávame, že Grécko zníži svoj verejný dlh do roku 2020 na 120 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pravdepodobne sa to úplne nesplní, stále však potrebujeme kroky týmto smerom,“ povedal. Podľa neho sa ešte nerozhodlo, či nepoužité prostriedky z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) sa presunú do stáleho záchranného mechanizmu ESM, ktorý má od júla EFSF nahradiť. Túto myšlienku však podporuje.
ECB, ktorá vlastní grécke dlhopisy za zhruba 40 mld. eur sa zatiaľ nerozhodla, či odpíše časť z nich v rámci reštrukturalizácie dlhov Atén, povedal zdroj z centrálnej banky pre agentúru Reuters.
Zdroj: SITA, Reuters,
Tweet