Európska investičná banka zmení v roku 2001 svoju stratégiu

priebehu uplynulých viac ako 40 rokov Európska investičná banka (EIB) modifikovala ?tvár? Európy. V rámci dlhodobých projektov financovala stavbu mostov, diaľnic a železníc, spájala spoločný európsky trh, no jeho hranice posúvala aj smerom ku krajinám v strednej a východnej Európe. Za určitý medzník vo fungovaní EIB sa považuje nielen nominovanie bývalého luxemburského ministra financií Philippa Maystadta na post prezidenta tejto inštitúcie, ale najmä lisabonský summit EÚ, ktorý sa uskutočnil v marci minulého roka.

V jeho záveroch bol totiž sformulovaný aj ambiciózny cieľ, aby bola Európa do roku 2010 z hospodárskeho hľadiska ?najvýkonnejšou a najviac konkurencieschopnou ekonomikou na svete?.

Na túto výzvu reagovala EIB veľmi rýchlo ? prijala Inovačnú iniciatívu (?i2i?), ktorá zásadne mení túto bankovú inštitúciu, jej celkové zameranie a stratégiu. Podľa Maystadta sa skrátka upravuje ekonomické prostredie a EIB sa musí na tieto zmeny adaptovať. V praxi to znamená, že v roku 2001 dôjde k posunu od investícií do infraštruktúry a finančné zdroje sa budú viac orientovať na rozvoj vzdelania, zdravotnú starostlivosť, výskum a vývoj.

Oveľa väčšiu úlohu bude zohrávať doteraz menej známa dcérska spoločnosť EIB ? Európsky investičný fond (EIF), ktorý sa prioritne orientuje na operácie s rizikovým kapitálom. Doteraz sa EIF investične angažoval najmä vo sfére nanotechnológií a digitálneho vybavenia v audiovizuálnom sektore. Aj z hľadiska umiestňovania finančných zdrojov ide o zásadnú strategickú zmenu v doterajšej pozícii EIB.

Ak v roku 2000 poskytla úvery vo výške zhruba 30 mld. EUR do tzv. tradičných sektorov, potom v rokoch 2001 až 2003 chce v rámci ?i2i? preinvestovať zhruba 12 ? 15 mld. EUR do oblasti skvalitňovania ľudských zdrojov, výskumu a vývoja, informačných a komunikačných technológií. Má sa tiež podieľať na vybudovaní celoeurópskej širokopásmovej siete.

Čoraz väčší záber a kompetencie bude mať EIF, ktorého portfólio momentálne predstavuje hodnotu približne 1,5 mld. EUR a rezervy na eliminovanie investičných rizík dosiahli dve miliardy EUR. Evidentné pritom je, že EIB a jej EIF sa chcú vyhnúť sektoru informačných technológií a obchodu na báze internetu. Ich aktivity sa majú viac koncentrovať do biotechnológií, kde plánujú v celoeurópskom meradle zohrať úlohu ?katalyzátora? pri zdynamizovaní vývojových procesov v tomto odvetví. EIF už získal majetkovú účasť vo výške 50 mil. EUR v britskej spoločnosti Merlin Biosciences Fund of Cambridge, podobne sa chce angažovať aj vo fínskom Venture Fund of Creative Industries.

Britský denník The Financial Times poznamenal, že sa úplne mení filozofia EIB, pričom realizuje ?kvalitatívne preskupenie? svojich aktivít v tesnej súčinnosti s EIF, ktorý má v roku 2001 umiestniť zdroje vo výške 750 mil. EUR do rizikovejších, no perspektívne silne prorastových odvetví. Podpora jednotlivých projektov a kapitálová účasť na nich bude závisieť od trhových podmienok a pochopiteľne aj od reálnej návratnosti investovaných finančných prostriedkov.

Zmena je však v tom, že pri tradičných programoch, ako napríklad už spomínané budovanie diaľnic, mostov a železníc, bola návratnosť zdrojov dlhodobá, v prípade nových aktivít EIB a EIF sa očakáva, že investované sumy sa zhodnotia v priebehu dvoch až troch rokov.

Ide o stratégiu, ktorá je dobrá nielen pre banku, ale aj pre celú Európsku úniu, pretože výnosy z nových technológií a ich progresívny rozvoj posunú EÚ do vyššieho štádia výkonnosti a konkurencieschopnosti v rámci svetovej ekonomiky, čo má byť nielen slovne deklarovaný cieľ, ale najmä konkrétna a kvalitatívne nová dimenzia činnosti EIB.