Európske banky pod intenzívnejším dohľadom

Autor: Ľudovít Petržala
25.10.2010 (09:00)

Od januára budú európske banky strážené štyrmi inštitúciami a z toho 3 budú novovytvorené práve pre tento účel.  

Európska únia chce predchádzať ďalším krízam. Za týmto účelom aj vytvorila nové inštitúcie, ktoré budú mať za úlohu monitorovať európske banky. Tri nové inštitúcie na dohľad budú mať sídlo v Londýne, Paríži a Frankfurte. Štvrtou inštitúciou bude Európska rada pre systémové riziká (ESRB), ktorá bude zodpovedná za makroprudenciálny dohľad v EÚ. Má prispievať k prevencii a zmierňovaniu systémového rizika a vydávať varovania a odporúčania. ESRB by mala prispievať k finančnej stabilite EÚ ako celku.

Európske orgány dohľadu (ESA) majú byť zodpovedné za mikroprudenciálny dohľad v EÚ. Majú navrhovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, usmernenia a odporúčania, konať v krízovej situácii, presadzovať konvergenciu vo výkone dohľadu a jednotnú aplikáciu práva EÚ, riešiť spory medzi orgánmi dohľadu, dohliadať nad činnosťou kolégií orgánov dohľadu a zbierať informácie o finančných inštitúciách.

Európske orgány dohľadu vzniknú tri - jeden pre bankovníctvo, jeden pre poisťovníctvo a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov a jeden pre cenné papiere a trhy. Národná banka Slovenska sa pre BANKY .sk vyjadrila, že podporuje zmeny, ktoré budú viesť k zvýšeniu stability finančného systému a zavedeniu jednotných pravidiel pre podnikanie finančných inštitúcií v EÚ“. NBS ale zároveň dodáva, že navrhované riešenie považuje za málo efektívne, lacnejšie by bolo riešenie, kde by všetky tri európske orgány dohľadu mali spoločné sídlo a jeden sekretariát zabezpečujúci administratívu.

Už v súčasnosti je väčšina právnych predpisov finančného trhu harmonizovaná na európskej úrovni, takže z tohto pohľadu nedochádza k výrazným zmenám. Vznik nových európskych orgánov dohľadu by mal prispieť k tomu, aby jednotlivé orgány členských krajín aj jednotne aplikovali vo svojich krajinách európsku legislatívu.

Centrálne banky budú na nové inštitúcie prispievať zo svojho rozpočtu. NBS bude hradiť dve percentá ich celkových nákladov. Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch povedal pre denník Sme, že celý proces prípravy prebiehal prirýchlo a nevyjasnené technické otázky môžu spôsobiť problém v budúcnosti.

Aj viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl vyjadril pre Hospodářské noviny isté pochybnosti o správnej funkčnosti orgánov, keď povedal: „Malá váha nášho hlasu v európskych regulačných orgánoch môže znamenať prehru pri rozhodnutí, ktoré bude veľmi prijateľné pre materskú spoločnosť, ale nemusí byť komfortné pre dcéru, zvlášť v nejakom krízovom okamihu.“ Ako príklad uviedol výplatu dividend. Otázne je, akú váhu by mal národný dohľad, ak by mal pocit, že niektorá dcéra zahraničnej banky by si mala radšej vytvoriť kapitálovú rezervu. 


Tweet