Financie podnikateľom v cestovnom ruchu

S obchodným námestníkom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky Ladislavom Setnickým

V minulom roku zaznamenala podpora turistického ruchu vašou bankou isté zmeny. Aké boli?

? Program cestovného ruchu prešiel vzhľadom na zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v minulom roku modifikáciou. Preto sme museli v niektorých prípadoch niekoľko mesiacov zdržať vyplácanie príspevkov. V uplynulom roku sme v programe cestovného ruchu spolu vyplatili 45 miliónov Sk. Zároveň sme podporili 218,5 mil. Sk úverov alokovaných do cestovného ruchu a pomohli sme vytvoriť 258 pracovných príležitostí.

Dá sa povedať, že po dlhom čase program cestovného ruchu opäť nadobudol stúpajúcu krivku. Má to dva dôvody. Prvým je naša aktívna účasť v komisii ministerstva hospodárstva pre cestovný ruch. Akceptovali sme niektoré pripomienky tejto komisie a zapracovali ich do programu. Druhý dôvod je, že v ekonomike zrejme dochádza k určitej konjunktúre. Podnikatelia v oblasti cestovného ruchu sa začínajú aktívnejšie hlásiť. Za 1,5 mesiaca 2001 vyplatila SZRB 11,1 mil. Sk nenávratných finančných príspevkov, ktoré spolu podporili investície do cestovného ruchu v sume 57, 561 mil. Sk. Zároveň sme podporili vytvorenie 54 nových pracovných miest, 32 lôžok a 295 miest pri stoloch. Táto bilancia je veľmi slušná. Ak by sa udržalo toto tempo, tak budeme s MH SR rokovať o zvýšení kontingentu na príspevky v oblasti cestovného ruchu.

Aký charakter projektov prevažuje?

? V poslednom čase nám najčastejšie prichádzajú projekty na skvalitňovanie reštauračných zariadení, pohostinských služieb a na penzióny. V tejto oblasti ide najmä o zdokonaľovanie existujúcich zariadení, menej projektov je na novo vznikajúce. Predkladajú ich podnikatelia so skúsenosťami, ktorí sa snažia skvalitniť alebo rozšíriť ponuku. Stagnuje technické vybavenie na zasnežovanie a ratráky. Sú tu však návrhy na podporu v oblasti stredného Slovenska, napríklad Tále a Králiky, kde sa postupne začína oživovať doteraz stagnujúca podpora cestovného ruchu a začínajú sa využívať prírodné podmienky krajiny.

S ktorými bankami spolupracujete?

? Dobrú spoluprácu máme tradične s Istrobankou, Tatra bankou, Poľnobankou, Ľudovou bankou. Ale tento program prebieha aj mimo bánk. Už nie je zameraný len na bonifikáciu úrokových sadzieb, ale aj na úhradu oprávnených nákladov. Je možné uplatniť si nárok na príspevok, ak sa uhradili náklady aj z vlastných zdrojov ? investičné náklady.

Mohli by sme prejsť k praktickým otázkam, ktoré by mohli zaujímať podnikateľov. Čím je program vymedzený, koho možno podporiť, aké sú kritériá?

? Cieľom Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v SR je poskytovanie nenávratných finančných príspevkov v záujme zvýšenia kvality, rozsahu a zlepšenia štruktúry ponuky služieb cestovného ruchu v SR. Pri posudzovaní sa hodnotí kvalitatívny a kvantitatívny prínos projektov pre cestovný ruch, so zreteľom na lokalitu, vytváranie nových a udržanie existujúcich pracovných príležitostí. Hodnotí sa i primeranosť nákladov a iná štátna pomoc na projekt.

Na ktoré aktivity musí byť projekt zameraný?

? Je niekoľko skupín. Patria sem ubytovacie zariadenia alebo kempingy, ktoré sú zaradené do kategórie a triedy (vyhláška MH SR č. 125/195 Z. z.). Nepatrí sem ubytovanie v súkromí, ak nie je v objekte kultúrnej pamiatky zapísanej v ústrednom zozname. Ďalej sú to stravovacie zariadenia zaradené do skupiny a kategórie, ktoré sú priamo v objekte ubytovacieho zariadenia alebo samostatné zariadenia v mieste sústredeného pohybu turistov. Podporiť možno i doplnkové služby pri ubytovacom zariadení alebo na mieste sústredeného pohybu turistov, ktorými sa zatraktívni a skvalitní ponuka služieb. Myslia sa tým športovo-rekreačné a kultúrno-spoločenské zariadenia, požičovne športových potrieb, úschovne batožín, bazény, sauny, posilňovne, tobogany, ihriská, detské kútiky a pod. Vzťahuje sa to tiež na technické a technologické vybavenie prírodných a termálnych kúpalísk a plavární vo významných turistických lokalitách, parkovú úpravu, parkoviská, verejné hygienické zariadenia v objektoch a areáloch cestovného ruchu. Poslednou skupinou sú osobné horské dopravné zariadenia, systémy mechanického zasnežovania lyžiarskych tratí, nákup mechanizmov na úpravu zjazdových a bežeckých lyžiarskych tratí, prípadne doplnková vybavenosť lyžiarskeho strediska, ako ski servis, hygienické zariadenia a pod.

Ako má podnikateľ postupovať, keď sa chce uchádzať o finančný príspevok?

? Žiadosť treba podať najneskôr šesť mesiacov od sprevádzkovania zariadenia. Finančný príspevok možno použiť len na investície do zariadenia cestovného ruchu alebo na splátky istiny investičného úveru súvisiaceho so zariadením cestovného ruchu. Príjemca podpory je povinný prevádzkovať podporené zariadenie podľa účelu a minimálne v rozsahu pôvodného projektu najmenej dva roky od vyplatenia finančného príspevku. Upozorňujem, že na príspevok nie je právny nárok.

Dosiaľ ste účely vymedzovali pozitívne, mohli by to urobiť opačne: na čo sa podpora poskytnúť nemôže?

? Neposkytne sa na prevádzkové náklady, kúpu nehnuteľností, automobilov, autobusov, hracích automatov, na projekty zamerané na erotické služby, pamiatky, pohostinské strediská kategórie bufetu alebo so zameraním na zábavnú činnosť, objekty zamerané prevažne na nekomerčný cestovný ruch.