Firmám hrozia pokuty za fiktívnych živnostníkov, štát musí riešiť rozdiely v zdanení
Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov predstavuje pre slovenský štát dlhodobý problém z hľadiska výpadkov príjmov z daní a odvodov. Odborníci upozorňujú, že kľúčovou príčinou prechodu na živnosť sú ekonomické výhody a nižšie daňové zaťaženie v porovnaní so zamestnancami.
Firmám, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov, hrozia zásadné pokuty, ako zaznelo na konferencii organizovanej Slovensko-rakúskou obchodnou komorou, poradenskou spoločnosťou Grant Thornton a právnickou kanceláriou Taylor Wessing.
„V štatistike nárastu počtu živnostníkov jasne vidíme, že po legislatívnych zmenách v roku 2017, kedy sa zvýšili paušálne výdavky o 20 percent, nastal zásadný nárast počtu živnostníkov. Dôvody sú ekonomické a ani štát si nemôže zakrývať oči, keďže zmenou legislatívy sa vytvorili nerovnomerné podmienky medzi zamestnávateľmi a odvodmi. Dnes živnostník s aušálnymi výdavkami na rozdiel od zamestnanca platí daň iba zo 40 % svojho príjmu. Je dôležité diskutovať o zmene tak, aby bremeno zamestnávania nezostalo len na formách,“ priblížila Silvia Hallová, daňová odborníčka a artnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Firmám hrozia pri identifikovaní fiktívnych živnostníkov zásadné pokuty. Pri fiktívnom živnostníkovi s hrubým mesačným príjmom 2 500 eur musia firmy len za jeden rok doplatiť na dorubení odvodov vyše 10-tisíc eur. Mnohé firmy pritom bežne spolupracujú s viacerými externými dodávateľmi, ktorým hrozí status fiktívneho živnostníka. Finančná správa môže dorubiť odvody v rozmedzí od 5 do 10 rokov spätne v závislosti od druhu poistenia (zdravotné, sociálne). K dorubeniu odvodov sa navyše pridá aj pokuta, ktorá môže byť vyrubená v paušálnej výške za nesplnenie zákonných povinností príp. v percentuálnej výške za oneskorené odvedenie splatného poistného za každý prípad fiktívneho živnostníka.
Odborníci preto radia, aby firmy čím skôr zvážili reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, a vyhli sa tak postihom. Podľa Andrey Čupeľovej z právnickej kancelárie Taylor Wessing „ľahkým terčom“ budú firmy, kde totožnú činnosť pre danú firmu časť ľudí vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe. Andrea Čupeľová tiež zdôrazňuje, že Zákonník práce má časový sklz v prispôsobovaní potrebám trhu práce, čo sťažuje riešenie tejto problematiky. Štát by mal podľa odborníkov zmierniť rozdiely v daňovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi. „Istý rozdiel vo výške daňovo-odvodového zaťaženia musí byť zachovaný, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko," varuje Hallová. Zavedenie minimálnych odvodov a korekcia zdaňovania by mohli prispieť k riešeniu tohto fenoménu, ktorý podľa Andrey Čupeľovej vznikol aj v dôsledku nepružného Zákonníka práce.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet