G. Bush chce zachovať personálnu rovnováhu v centrálnej banke

George Bush nominoval Rogera Fergusona, ktorý je zároveň podpredsedom Federálneho rezervného systému, na druhé funkčné obdobie do Rady guvernérov. Jeho mandát sa skončil ešte v januári 2000. Podľa platných pravidiel však zostávajú guvernéri vo funkcii až do vymenovania svojho nástupcu. Túto nomináciu už navrhol Bill Clinton, no nebola akceptovaná v Senáte.

Wall Street Journal Europe hodnotí rozhodnutie nového prezidenta v širších súvislostiach ? ide o ?predbežný signál, že Bush nechce zásadným spôsobom meniť terajšiu politiku centrálnej banky pri eliminovaní inflačných tlakov a pri zvládaní rizík recesie...?Prezident G. Bush navrhne počas tohto roka ešte dvoch nominantov na posty v Rade guvernérov.

Do tejto chvíle sa teda nepotvrdzuje predpoklad, že jeden z hlavných oporných bodov americkej ekonomiky ? Fed, zažije v ére nového prezidenta Busha ?kritický bod obratu?. Dodajme však, že v júni 2004 odíde z funkcie predsedu Fedu vo veku 78 rokov Alan Greenspan, excelentný finančník s obrovskou autoritou v USA a vo svete.

Americké politické i bankové kruhy vychádzajú z toho, že ak v ničom inom, tak v menovej politike musí existovať vysoká miera konsenzu v oboch politických táboroch ? teda medzi republikánmi i demokratmi.

Nominácia Fergusona do Rady guvernérov citlivú rovnováhu medzi Bushom a Greenspanom do značnej miery posilňuje. Prezident Bush bude zakrátko nominovať ešte dvoch guvernérov na neobsadené pozície vo Fede ? vo Výbore guvernérov, ktorý je vlastne strategickým ústredím amerického centrálneho bankovníctva. Board of Governors má 7 členov, pričom sa v rámci rotačného princípu každé dva roky jeden z guvernérov vymení.

Keď teda neberieme do úvahy výmenu na najvyššom poste americkej centrálnej banky, bude sa prezident G. Bush priamo podieľať na výbere troch guvernérov Fedu v priebehu štvorročného funkčného obdobia. Z tohto pohľadu nebude mať Bush junior väčší manévrovací priestor ako jeho predchodca B. Clinton, ktorý nominoval do Fedu šesť guvernérov v priebehu ôsmich rokov. Bush senior sa podieľal na výmene troch guvernérov v rámci svojho štvorročného mandátu.

Terajší prezident bude ?slabší? aj v rámci dlhodobejšej historickej retrospektívy. Ronald Reagan vymenoval za osem rokov ôsmich guvernérov, Jimmy Carter šiestich za štyri roky a Gerald Ford piatich za dva roky. Avšak táto ?aritmetika? nemá tú najsprávnejšiu výpovednú hodnotu.

Bushove nominácie sa totiž uskutočnia do roku 2002, teda do polovice funkčného obdobia, kedy ich bude musieť prezident a jeho administratíva predstaviť USA v ekonomicky čo možno najlepšom svetle. Bude teda pod značným politickým tlakom a bude chcieť, aby Federálny rezervný systém efektívnejšie podporoval kľúčové ekonomické zámery vlády. Aj v minulosti sme boli svedkami nominácií s vážnym politickým podtónom.

Napríklad v roku 1986 sa stal guvernérom Fedu Manuel Johnson, ktorý zmenil rovnováhu v hlasovacej mašinérii Board of Governors. V otázke riešenia problematiky inflácie guvernéri hlasovali v pomere 4:3 v neprospech rozhodnutí a koncepčných riešení vtedajšieho šéfa Federálneho rezervného systému Paula Volckera, ktorý potom rezignoval na post predsedu. Riziko politických tlakov vo vzťahu k Fedu teda nemožno nikdy vylúčiť.

V každom prípade Bushove nominácie na nových guvernérov zásadne predznamenajú aj to, kto sa stane nástupcom Alana Greenspana.