Guvernér Exportno-importnej banky SR Ľudomír Šlahor pre PRAVDU: Nedáme sa namočiť do špinavostí

Ako hodnotíte činnosť Eximbanky v uplynulom roku?

Svojimi bankovými a poisťovacími aktivitami Eximbanka podporila 4,3 percenta celkového slovenského exportu. Ešte stále to nie je úroveň, ktorú by som považoval za optimálnu, ale sme na dobrej ceste. Verím, že v krátkom čase sa naše aktivity podpíšu pod 6-7 percent slovenského vývozu. Zatiaľ však, bohužiaľ, musím stále tvrdiť, že slovenská Eximbanka má v porovnaní s podobnými inštitúciami v zahraničí podkritickú veľkosť.

Čo malo najväčší vplyv na výšku zdrojov, ktoré ste mali k dispozícii na podporu exportu?

Na jednej strane to bol prísun pol miliardy korún zo štátneho rozpočtu. V tomto roku však už s takouto injekciou počítať nemôžeme. Na druhej strane sme mali asi stomiliónový výpadok príjmov, keď sa novelou zákona o Eximbanke v polovici minulého roku zrušili povinné odvody podnikateľov vo výške 0,05 percenta z objemu dovozu alebo vývozu. Toto zrušenie sme však iniciovali sami, pretože administratívne práce spojené s týmito odvodmi neboli adekvátne relatívne nízkemu vybratému objemu peňazí.

Keďže tohtoročný štátny rozpočet už na Eximbanku nepamätal, ako chcete dosiahnuť dostatok zdrojov na naplnenie vášho cieľa - v krátkom čase podporiť 6-7 percent exportu?

V tomto roku by sme chceli začať naše aktivity vykrývať aj cudzími zdrojmi. Máme niekoľko indikatívnych ponúk od zahraničných finančných inštitúcií, ktoré nám ponúkajú pôžičky za veľmi výhodných úrokových podmienok. Riziková prirážka je pri nich dokonca nižšia ako pri emisiách štátnych eurobondov.

Ako sa vo vašej činnosti odrazil vstup Slovenska do OECD?

Z členstva v tejto organizácii pre našich pracovníkov vyplýva, že budú participovať na činnosti jednotlivých výborov OECD, čo sa bezpochyby pozitívne odrazí aj na aktivitách Eximbanky. V roku 3809 nás veľmi potešilo množstvo zmlúv o spolupráci, ktoré sme uzavreli s podobnými inštitúciami v zahraničí, čo svedčí o tom, že nás čoraz viac akceptujú ako partnera. Obzvlášť by som vyzdvihol, že dnes stojíme tesne pred podpisom partnerskej dohody s Eximbankou USA. Tá ešte nie tak dávno nebola ochotná s nami spolupracovať. V súčasnosti sa jej postoj obrátil o 180 stupňov a pravdepodobne v priebehu tohto mesiaca jej predstavitelia prídu na Slovensko a definitívne túto zmluvu podpíšeme.

V poslednom čase sa začalo uvažovať o rozdelení Eximbanky na bankovú a poisťovaciu časť a o prípadnej čiastočnej privatizácii.

Som presvedčený, že Eximbanka by dnes mala zaujímavú trhovú hodnotu, ktorá bude časom ďalej rásť. Odhadujem, že v priebehu troch až piatich rokov by sa mali sprivatizovať činnosti súvisiace s krátkodobým komerčným poistením. V tom prípade sú však zbytočné úvahy o rozdelení Eximbanky, pretože privatizáciou spomínaných aktivít zostane z poisťovacej divízie len zanedbateľné torzo, ktoré by sa samo nedokázalo uživiť.

V minulom roku ste avizovali uvedenie niektorých nových produktov, či už ide o podporu menších exportérov, alebo vymáhanie štátnych pohľadávok. Ako sa vám tieto aktivity podarilo rozbehnúť?

Čo sa týka podpory malých a stredných exportérov, nedarilo sa nám tak, ako sme si to predstavovali. Pripravili sme nový produkt Eskont zmeniek na podporu exportu, ktorý nám umožňuje podporovať aj vývoz v menšom objeme ako 10 mil. Sk. Ako sa však ukázalo, malí a strední podnikatelia mali problémy s ručením. Ich aktíva boli často už predtým zaťažené záložnými právami veriteľov, a tak ani komerčné banky s nami neboli ochotné spolupracovať pri takej forme podpory exportu.

Znamená to stroskotanie tohto projektu?

Verím, že nie. V tomto roku sa budeme ďalej snažiť hľadať cesty, ako možné riziká eliminovať. Chceme tento produkt udržať pri živote.

A ako sa vám darilo pri vymáhaní štátnych pohľadávok?

V minulom roku sme sa uchádzali a aj sme dostali súhlas Ministerstva financií SR na deblokáciu pohľadávky voči Kube. Bohužiaľ musím skonštatovať, že naše snahy mali nulový výsledok. My sme totiž oslovili kubánsku stranu po oficiálnej línii a cez kubánske veľvyslanectvo v SR a našu ambasádu na Kube sme chceli iniciovať rozhovory s ich stranou. Ťažko sa teraz hľadajú slová, jednoducho sme zistili, že po oficiálnej línii to nejde. Naše pohľadávky je kubánska strana ochotná uvoľniť len po nejakých súkromných líniách, na ktorých by sa pravdepodobne mohol kde-kto priživiť. Preto náš záver bol ten, že sme ministerstvu financií navrhli, aby aj v rámci štandardizácie našich vzťahov s krajinami Európskej únie, ale aj s našimi dlžníkmi boli tieto pohľadávky presunuté pod správu Parížskeho klubu. Ten združuje krajiny, ktoré postupujú jednotne pri vymáhaní pohľadávok a môj názor je, že v takých prípadoch by sme s ním mali spolupracovať aj my.

Vyhovelo ministerstvo tomuto návrhu?

Zatiaľ je to v tej polohe, že som pani ministerke poslal list a v súčasnosti čakáme na vyjadrenie jej ministerstva, resp. vlády. Naozaj si však myslím, že keď sa chceme stať členom Európskej únie, mali by sme postupovať tak, ako jej súčasní členovia. Jednoducho by sme nemali pripustiť, aby sa na deblokáciách priživovali rôzne firmy a firmičky a účtovali si všakovaké marže a prémie. To sú naše neblahé skúsenosti s deblokáciami a nie je to cesta, ktorou by sme sa mali uberať aj naďalej.

Dá sa vyčísliť, aký objem peňazí nám Kuba dlhuje?

Bohužiaľ, problém je už aj v tom, že Kuba s nami nie je ochotná rokovať ani o prepočítacích koeficientoch, ktorými by sa určila definitívna suma záväzkov.

Máte teraz vo výhľade inú krajinu, v ktorej by ste sa pokúsili o vymáhanie štátnych pohľadávok?

Nie, stačilo. Doterajšie skúsenosti nám hovoria, že to radšej necháme tak a budeme sa orientovať prioritne na podporu exportu bankovými a poisťovacími aktivitami. Deblokovať zo zákona síce môžeme, ale nenecháme sa zatiahnuť do všakovakých špinavých obchodov. Chceme aj naďalej zachovať pozitívny obraz Eximbanky v očiach domácej i zahraničnej verejnosti, ktorý sme si v posledných dvoch rokoch prácne vybudovali.