Harmonizovaná inflácia dosiahla v januári až 7,7 %

23.02.2022 (14:00)

Januárová inflácia dosiahla najvyšší rast za posledných takmer 18 rokov – podľa národného CPI indexu až o 8,4 % a podľa dnes zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 7,7 %.

Rozdiel medzi infláciou meranou týmito dvoma indexami je spôsobený tým, že HICP index neobsahuje ceny stavebných materiálov, ktoré sa aktuálne výrazne zvyšujú a tlačia tak nahor aj celkovú infláciu podľa nášho národného CPI indexu.

Pod rast inflácie sa podpísali hlavne drahšie potraviny, ktorých tempo rastu v januári výrazne zrýchlilo. Okrem nich ťahali infláciu smerom nahor aj vyššie ceny za bývanie, konkrétne drahšie energie, a taktiež drahá ropa. Proinflačne pôsobia aj drahšie tabakové výrobky kvôli zvýšeniu spotrebnej dane a aj drahšie školské stravovanie.

Čo všetko nás vychádzalo v januári drahšie ako vlani?

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v januári najrýchlejšie rástli ceny v reštauráciách a hoteloch (až o 14,3 %), čo súvisí aj so zdražovaním potravín, ale premietajú sa sem aj výrazne vyššie ceny za obedy v školských jedálňach. Druhý najvyšší rast (o 11,5 %) dosiahli ceny v doprave, kvôli zdražovaniu ropy. Ceny ropy Brent sa aktuálne nachádzajú nad 90-dolárovou hranicou, k čomu prispieva aj kríza na Ukrajine.

Dvojciferný rast dosiahli ešte ceny za bývanie a energie, ktoré boli v januári vyššie až o 10,7 % a smerom nahor sú ťahané zvýšením regulovaných cien energí. Podľa národného CPI indexu ale vzrástli ceny za bývanie ešte výraznejšie (až o takmer 13 %), keďže národná inflácia zohľadňuje aj ceny stavebných materiálov, ktoré teraz výrazne rastú. Štvrtý najrýchlejší rast dosiahol alkohol a tabakové výrobky (o 9,3 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku.

No a potraviny boli v januári medziročne drahšie až o 8,1 %. Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít, potravín a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu.

Pod rast cien všetkých tovarov aj služieb sa podpisujú rastúce ceny ropy a energií na svetovom trhu. A pridáva sa aj surovinová kríza, ktorá tlačí nahor ceny výrobných vstupov (čipov, plastov, kovov a plechov, stavebných materiálov, ale aj dreva a papiera).

Akú infláciu očakávame?

Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás vysoká a bude sa pohybovať na úrovniach 8 až 9 %, môže byť teda ešte vyššia ako v januári. Od 2. kvartálu by mohlo začať dochádzať k miernemu spomaľovaniu cenového rastu. Očakávame, že celková harmonizovaná inflácia za celý tento rok dosiahne v priemere úroveň 5,5 % a národná inflácia bude ešte o niečo vyššia.

Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov, čo spôsobuje surovinová kríza. Okrem toho bude aj v tomto roku tlačiť infláciu nahor drahšia ropa a teda aj benzín. Zabudnúť nemôžeme ani na energie, ktoré budú aj počas tohto roka pravdepodobne rásť, a to hlavne kvôli silnému dopytu a tiež kvôli napätiu medzi Ruskom a Ukrajinou. To vytvára obavy z poklesu dodávok ropy a plynu z Ruska na svetový trh, čo tlačí ceny energií nahor. Zastabilizovať by sa ceny energií vo svete mohli v 2. polroku tohto roka, ale naďalej pôjde o vysoké hodnoty.

Ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom, pričom nie je vylúčené, že sa ich ceny môžu zvýšiť aj o 10 %. Pod ich zdražovanie sa budú podpisovať drahšie agrokomodity, prepravné náklady, energie, ale aj kríza na Ukrajine, ktorá tlačí nahor nielen ceny energií, ale napríklad aj ceny obilnín. Ukrajina patrí totiž medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice.
 


Tweet