Hľadá sa nástupca šéfa Európskej centrálnej banky

Autor: Ľudovít Petržala
04.02.2011 (10:00)

Jean-Claude Trichet, prezident Európskej centrálnej banky (ECB), čoskoro prepustí svoje žezlo nástupcovi. Kto to bude? Analytici odhadujú že niekto z Nemecka alebo Holandska.


V poradí druhému prezidentovi ECB, Jean-Claude Trichetovi, sa posledným októbrovým dňom končí funkčné obdobie. Šéfovia štátov a vlád EÚ berú voľbu nového prezidenta ECB naozaj seriózne a priznávajú, že sa dostávajú do horúcej fázy hľadania. Kto by to však mal byť? Diskutuje sa o viacerých kandidátoch, ale vzhľadom na to, že súčasný viceprezident pochádza z Portugalska, tak severné krajiny si žiadajú niekoho z ich regiónu. Ako informoval nemecký denník Financial Times Deutschland, Nemci podporia kandidáta, ktorý bude z Nemecka, Holandska alebo Fínska.

Nároky na prezidenta ECB sú samozrejme vysoké, okrem odbornosti je potrebná aj diplomatická obratnosť a samozrejme aj komunikatívnosť, spoľahlivosť a najmä nestrannosť. Nestrannosť je dôležitá najmä v časoch, keď sa krajiny zmietajú v problémoch a ECB sa nesmie dať ovplyvniť žiadnou krajinou a musí postupovať objektívne, v čo najlepšom záujme všetkých členských krajín. V užšom výbere analytikov sa nachádzajú Mario Draghi (guvernér talianskej centrálnej banky), Klaus Regling (výkonný riaditeľ Európskeho fondu finančnej stability), Axel Weber (prezident Nemeckej spolkovej banky) a Jürgen Stark (člen výkonnej rady ECB), tiež aj Bout Wellink za Holandskú centrálnu banku a Erkkim Liikanen za Fínsku centrálnu banku.

Najväčšie šance má Axel Weber, no nič ešte nie je isté. Jedna vec je ale nevyvrátiteľná. Jean-Claude Trichet si viedol vo väčšine prípadov skvele a ako „šéf šéfov“ postavil pomyselnú latku celkom vysoko. Celá eurozóna mala v ňom veľkú oporu počas krízy, jeho optimizmus o prežití eura, snaha upokojiť trhy, skupovanie štátnych dlhopisov, vyjednávania s krízovými krajinami výrazne dopomohli k prekonaniu najťažších chvíľ. No ako sa hovorí, má na rováši aj pár neúspechov a problémov. Ešte pred tým, než prebral „žezlo“ po svojom predchodcovi Wim Duisenbergovi v roku 2003 bol obvinený spolu s ďalšími ôsmimi bankármi za nezrovnalosti v banke Crédit Lyonnais. Bol ale očistený a mohol nastúpiť na nové miesto. Jeho optimizmus zasa viedol z časti aj k podceneniu bankovej krízy a jej dopadov z globálneho hľadiska. Tiež aj jeho snaha o zvýšenie transparentnosti a podanie skutočného obrazu o bankovníctve v krízových časoch sa veľmi nevydarila, aspoň jej prvý pokus. Záťažové testy neboli dotiahnuté, neodhalili nedostatky v írskych finančných dómoch a nepriniesli ani upokojenie trhov.



Tweet