Hrozba konfliktu s Iránom môže zdražiť tankovanie
Ceny ropy sa v uplynulých dňoch vyšplhali nad 72 dolárov za barel Brentu, pričom ešte pred mesiacom sa pohybovali okolo 66 dolárov. Ide tak o približne deväťpercentný medzimesačný nárast.
Hoci sa cena následne mierne vrátila o zhruba jeden dolár nižšie, trhy ostávajú podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka citlivé na každý nový impulz. Hlavným dôvodom aktuálneho rastu je geopolitické napätie spojené s Iránom a hrozbou konfliktu so Spojenými štátmi.
„Riziko konfliktu s Iránom tlačí ceny ropy, a tankovania, nahor,“ konštatuje analytik. Spojené štáty začali presúvať vojenské sily k iránskym hraniciam a prezident Donald Trump vyhlásil, že sa do desiatich dní rozhodne, či pristúpia k vojenskej intervencii. Cieľom má byť aj dotlačenie Iránu k jadrovej dohode, a to prípadne aj použitím sily.
Irán pritom patrí medzi významných producentov ropy. V roku 2025 exportoval približne 1,6 milióna barelov denne, čím sa stal ôsmym najväčším exportérom na svete. Kľúčový je však podľa Horňáka aj jeho vplyv na Hormuzský prieliv, teda úzky námorný koridor medzi Iránom a Ománom, ktorým denne prechádza približne pätina svetovej spotreby ropných kvapalín a skvapalneného plynu, teda viac než 20 miliónov barelov denne. Akékoľvek obmedzenie dopravy v tejto oblasti by malo okamžitý dosah na globálny trh.
Irán už v minulosti využil svoju pozíciu v regióne ako nástroj geopolitického tlaku, keď v rokoch 2021 až 2023 zadržal alebo napadol viaceré obchodné lode. Minulý týždeň došlo k čiastočnému uzavretiu prielivu v súvislosti s vojenským cvičením a rastúcim napätím. Práve hrozba, že by konflikt obmedzil ťažbu či export z Iránu alebo dokonca ochromil prepravu cez Hormuzský prieliv, vytvára na trhu podľa analytika výraznú geopolitickú rizikovú prirážku.
Ceny ropy pritom nereagujú len na politiku, ale aj na ekonomické dáta. Z dopytovej strany prichádzajú skôr tlmiace signály. Medzinárodná energetická agentúra najnovšie očakáva, že globálny dopyt po rope porastie tento rok pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo, teda o 850-tisíc barelov denne namiesto 930-tisíc. Slabší makroekonomický výhľad podľa Horňáka naznačuje, že ak ekonomika spomaľuje, klesá aj spotreba ropných produktov zo strany firiem aj domácností. Situáciu navyše skomplikoval aj takzvaný „colný zmätok“ v Spojených štátoch po rozhodnutí amerického Najvyššieho súdu, ktorý zvýšil neistotu na trhoch.
Na strane ponuky zatiaľ podľa analytika nevidno dramatické výpadky. Produkcia v Spojených štátoch zostáva na solídnych úrovniach a krajiny OPEC zvýšili ťažbu na viac než 30 miliónov barelov denne, čo predstavuje približne osempercentný nárast. Bez geopolitického napätia by tak fundamenty skôr brzdili rast cien.
Pre slovenských motoristov je však rozhodujúce, ako sa vývoj na burzách premietne do cien na čerpacích staniciach. Podľa Mateja Horňáka by sa cena benzínu a nafty mohla v najbližšom období mierne zvýšiť a priblížiť sa k hranici 1,50 eura za liter. Aj keď rokovania medzi USA a Iránom pokračujú a objavili sa náznaky ochoty Teheránu ustúpiť v otázke jadrového programu, neistota ostáva zvýšená a ceny môžu kolísať v závislosti od ďalších správ.
Konečná cena palív však nezávisí len od samotnej ropy. Tá tvorí približne štvrtinu ceny litra. Ďalších 20 až 30 percent predstavujú náklady a marže na spracovanie a predaj. Významnú časť ceny tvoria dane. Pri benzíne ide približne o 55 percent konečnej ceny, pri nafte asi o 45 percent. Spotrebná daň tvorí zhruba tretinu ceny benzínu a štvrtinu ceny nafty, k tomu sa pridáva daň z pridanej hodnoty vo výške necelých 20 percent.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet